Kabɩyɛ kʊnʊŋ

Pɩlɩɩna Wikipediya
avala festival

Kabɩyɛ kɛ Gur kʋnʋŋ nɛ pɔyɔɔdʋʋ-kʊ keekee Togo nɛ Hayi kiŋ. Kɩ-kɛ kabɩyɛ samaɣ mba kʋnʋŋ. Kpaɣna kpaɖʋ 20 ɖɩnaɣ kɩ-tɛ yɛlʋʋ siŋŋ nɛ Togo hɛkʋ taa nɛ Togo nɛ hadɛ nɛ ɖɔɖɔ Ghana ɛjaɖɛ taa nɛ Benin ɛjaɖɛ taa kiŋ.

Kabyé festival kara togo

Loma kpeɣliye kpɛlɛkʊʊ tʊmɩyɛ cɔlɔ lɛ, peheyi-ɖʊ se ɖɩkpaɣ Togo samaɣ kpeekpe yɔ, ɛyaa mɩnɩʊ yɔɔ lɛ, ɛyaa hiu nɛ naatozo yeke nɩɣna kabɩyɛ kʊnʊŋ. Tɩmʊʊ wɛɖʊ kpɛlɛkɩyʊ, tɩŋɩna SIL ŋgbɛyɛ yɔɔ pɩnaɣ 1998 taa nɛ ɛyɩɣyɩɣ nɛ ɛtɔŋ se mba panɩɣ kabɩyɛ kʊnʊŋ nɛ pɛwɛ Togo ɛjaɖɛ taa yɔ, pɛkpɛnda ɛyaa 700 000 nɛ ɛyaa 30 000 wɛɛ ajɛyɛ lɛɛna taa. Ɖɩkpaɣ Togo taa pɩnaɣ taa 3,2 mɩnɩʊ yɔɔ nɛ ɖɩsɔzɩ kɔyɔ, ɖɩnɛ lɛ, kabɩyɛ samaɣ talɩɣ miiliyɔɔ 1,2 pɩnaɣ 2014 alɩwaatʊ taa.

talking-drum

Kabɩyɛ kɛ Togo ɛjaɖɛ taa kʊnʊmɩŋ naalɛ weyi palɩzaa se pɛkpɛlɛkɩ ɛ-maʊ nɛ ɛ-yɔɔdʊʊ sukulinaa taa yɔ. Kabɩyɛ kʊnʊŋ ŋgʊ nɛ Ahʊna kʊnʊŋ palɩzaa. Togo tɛ sɔnɔ lɩmaɣza paɣtʊ taa lɛ, ɛjaɖɛ kʊnʊŋ wɩlɩɣ se pakpaza-wɛ ɛjaɖɛ taa tʊma wena ayeki nɛ ɛyʊ welesi nɛ ɛnɩɣ ɛjaɖɛ yɔɔ tɔm (raadiyoonaa nɛ televisiyɔɔnaa pawɩlɩɣ-kʊ komina sukulinaa taa nɛ pakpa-kʊ kɔɔlɛzɩ ɖamɩŋ naanza nɛ naadozo kɛ BEPC ɛzɩ kɩtɛkɛ kɩjɛyʊʊ hayɩsʊʊ takayaɣ yɔ.

Papaɣzɩ Kabɩyɛ kʊnʊŋ maʊ pɩnaɣ 1930 taa, ɛlɛ, pɩɩkɛ pɩnaɣ 1980 taa ɛjaɖɛ taa kabɩyɛ kʊnʊŋ yɔɔ kandɩyaa ŋgbɛyɛ, nɖɩ pɩsɩna sɔnɔ kabɩyɛ tɔm maʊ paɣtʊ lɩzɩyaa ŋgbɛyɛ, kɩkɛ Togo ɛjaɖɛ tɛ samaɣ lɩm ɖʊʊ tɛ piliŋa ŋga kɛkɛdɩna yaa kamaɣ fɛyɩ yɔ.

Pamaɣ kabɩyɛ tɔm nɛ Romanɩ masɩ kɩñɔɔzɩsɩ. Masɩ tʊzʊʊ lɩna Afrique maʊ kpata kɩtʊzɩnaʊ yɔɔ. Matʊ lɛɛzʊtʊ kɩbandʊ Fada sɔsɔ Adjola Raphael ñɔzɩna nɛ ɛwɩlɩ nɛ palakɩna-tʊ nɛ tʊmɩyɛ ŋgbɛyɛ Katoliki mba hɛ hɛkʊ taa.hɛ

Kabɩyɛ maʋ[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Pɩnaɣ 1930 kabɩyɛ maʋ pazaa. Anasaayɩnaa cɛbɩna kɩjɛkʋ nɛ pama masɩkpɛlɛkʋʋtakayaɣ. 1932’lɛ, Fada Antoine BRUNGARD, lɩzɩ kɔɔnɔɔ masɩ kpɛlɛkʋʋ takayaɣ. Kpaɣna pɩnaɣ 1960 lɛ, Togo Kewiyaɣ maɣmaɣ kpaɣ kʋnʋmɩŋ tɔm nesi naalɛ. Wɩlʋʋ nɛ kpɛlɛkʋʋ minisinaa labɩ ɛsatʋyaa tɔm yɔɔ tɔmɖonaataa tazʋʋ kediizaɣ Tehran (iran ɛjaɖɛ taa) nɛ paɖʋ tamaɣ ɛsatʋyaa sukuli wɩlʋʋ tɔm yɔɔ lɛ, Togo lɩzɩ kɔmisiyɔ nakʋyʋ nɛ tʋma naayɛ se pala lɩmaɣza nɛ pana se kʋnʋmɩŋ weyi ɩ-taa papɩzɩɣ pala ɛsatʋya asukuli Togo taa. Pʋbʋ taa palɩza Éwé kʊnʊŋ Panaɣ nɛ Kabɩyɛ Kʋnʋŋ Panaɣ, palɩzɩ Imprimerie de l’Alphabétisation se kɩwɛɛna Togo kʋnʋmɩŋ maʋminziininaa, kɩlɩzʋʋ Ahʋna nɛ Kabɩyɛ takayɩsɩ ñɩlɩñɩlɩ. Mbʋ pɩɖɔma woɖeyɔɔwoɖeyɔɔ nɛ pʋkɔɔ pɩtalɩ pɩnaɣ 1977 nɛ kʋnʋmɩŋ panzɩ pɩsɩ kɔmiteewaa.

Pɩnaɣ 2011 kiŋ, kawiya takayaɣ nakɛyɛ pɩsɩna kɔmiteewaa mba akademiiwaa.

Pɩdɩɩkpaɣna pɩnaɣ 1930 yɔ, pama takayɩsɩ sakɩyɛ ɛyʋ fezuu caɣʋ hɔɔlɩŋ tɩŋgɛ taa. Kabɩyɛ ñɩmba mawa, Togo ñɩmba mawa, Ɛyaa kɩkpɛdaa mawa, Anasaayɩnaa mawa. Pama masɩkpɛlɛkʋʋ takayɩsɩ, Ɛsɔtɔm takayɩsɩ, kʋnʋŋ paɣtʋ takayɩsɩ, lakasɩ cɔlʋʋ takayɩsɩ, romaɣwaa, tɔm kpou, akɔnta takayɩsɩ, sɩyansɩ takayɩsɩ, tɔsʋʋ tɔm takayɩsɩ, ppw. Sɔnɔ yɔ, Kabɩyɛ kʋnʋŋ maʋ masɩ wɛ ɔrdinatɛɛrɩ yɔɔ. Kabɩyɛ mɔlaa kɩkpa Ɛntɛrnɛtɩ yɔ. Akademii wɛna Ɛntɛrnɛtɩ ɖɛɣa. Ɖɛɣa ŋga ka-hɩɖɛ yɔ, www.academiekabiye.jimdo.com. Pakalɩɣ-kʋ wikipédia yɔɔ.

Kɛlɛ kaɖɛ sɔsɔyɛ kɛna kabɩyɛ ŋgʋ kɩ-kalʋʋ. Pɛtɛma tɔm ndʋ maʋ yɔ, pɔkɔŋ se pakalɩɣ-tʋ lɛ, pɩwɛ cacarɩɩ. Ɖooo pɩnzɩ sakɩyɛ yɔ, maya, kalɩyaa, ñɩnɩyaa nɛ kpɛlɛkɩyaa, pɛwɛɛtɩɣ-tʋ ɖama, ɛlɛ nɔɔyʋ ɛɛkaŋ ñʋʋ se esiɣ-tʋ kpeŋgbeluu yɔɔ nɛ pɔcɔɔlɩ. Kabɩyɛ Akademii cɔnaa se pɩkɛ kɩjɛyʋʋ se tomiye nɖɩ ɖɩhɛɖɩ. Mbʋ labɩna nɛ kɩpazɩ-pʋ-tɔm yɔɔdʋʋ pɩnaɣ taa kenjemkediizasɩ taa.

Panañaɣʋ wɛɛ. Sukulikɩ tɛzɩŋ nɛ Sukulinaa sɔsaa taa wɩlɩyaa mba pɛwɛ Akademii taa yɔ, palakɩ lɩmaɣza nɔɔ pañɩnɩɣ, pewiliɣ ñɩnɩyaa lalaa takayɩsɩ taa, pewelesiɣ kʋnʋŋ tʋmɩyɛ labɩnɩyaa, panɩɣ samaɣ taa ɛyaa nɔsɩ taa tɔm, nɛ pakpakɩɣ pɩ-tɩŋgɛ palakɩna tʋmɩye. Akademiidaa ñɩmba cɔɔlʋʋ ñɩnɩyaa tɔm taa yasʋʋ lɛ, pɔɖɔkʋʋ ndʋ tɩmaɣ-wɛ yɔ nɛ pɛɖɛɣba ɛsɩndaa.

Akademii ɖɔkʋʋ ndʋ se pɩsɩna kabɩyɛ kalʋʋ, nabɛyɛ naɣ-tʋ lɛ, tɩkalʋʋ tamalɩna pɔ-nɔsɩ, ti-welesuu tamalɩna pa-nɩŋgbaŋgɩŋ. Ɛlɛ, tɩsɩɣna nɛ kalʋʋ wɛɛ kɛlɛʋ nɛ tɔm taa nɩʋ ñala ɖɔɖɔ tobi. Pʋ-yɔɔ lɛ, paa weyi, kabɩyɛ ɛsɩndaa woninaʋ lɩmaɣza ɩwɛɛ ɛ-ñʋʋ taa. Ɛjaɖɛ ɖɛɣna ɛsɩndaa, wondu kɩvatʋ lɩɣ, lɩmaɣza kɩfana ñɔʋ. Pʋmʋnaa se kʋnʋŋ ɛwɛɛ kpegbeka, kɩfam ɛdaaɖɛɛ kɩ-yɔɔ, ɛlɛ kɩwɛɛ kɩfam mbʋ pɩ-wayɩ kpam nɛ kɩ-nandʋ taa hɛɖɩ. Kʋnʋŋ ŋgʋ kɩpɩsɩɣna kɩdɩ kɩ-pɔɔyʋʋ taa yɔ, kɩsɩkɩ. Yee kiyebi kɩ-nandʋ taa, helim fɛtɩɣ-kʋ, kɩpaɣlɩ paɣlaka sɔsɔɔ, nɛ ɛyaa sɔɔlʋʋ-kʋ sɔɔlʋʋ yɔɔ. Ɖɩnɛ pɔtɔŋ se kʋnʋŋ wɛ kpegbeka. Kolokaɣ ŋga ka-taa kabɩyɛ kʋnʋŋ wɛɛ, kɩcaɣ se kɩkɛ ɛɖɩɣyɛ. Kɩhɛɖɩ kɩ-kalʋʋ kaɖɛtoma se piɛena-kʋ.