Socrate

Pɩlɩɩna Wikipediya
(Papɩsɩna-kɛ nɛ ɖooo Socrate.)
Socrate

Informa
Ɛ-ɛjaɖɛ Krɛsɩ
Ɛ-tʋmɩyɛ Filosofii laɖʋ
Ɛ-ɖɩlʋlɩyɛ Atɛnɩ, Krɛsɩ
E-efemiye kɩlʋlɩyɛ Circa pɩnaɣ 470 BC
Ɛ-ɖɩsɩbɩyɛ Atɛnɩ, Krɛsɩ
E-efemiye kɩsɩbɩyɛ Circa pɩnaɣ 399 BC
Socrates Louvre
MAntokolski Death of Socrates

Socrate kɛna lɔnsɩnɖɛ kpɛlɛkɩyʊ sɔsɔ nɔɔɔyʊ kɛ ɖooo caanaʊ taa pɩnzɩ mɩnɩŋ V taa pʊcɔ palʊlʊʊ yesu. Palʊla-ɩ pɩnzɩ 470 nɛ 469 taa kɛ Alopɛsɩ nɛ ɛsɩ pɩnaɣ 399 Atɛnɩ tɛtʊ taa. Ɛ-lɩmaaɣzɩm sɔsɔm kɔyɔ: maɣzʊ ɖɔnɛ kpɛlɛkɩtʊ, sɔɔlɩm, ɖenɖe ɛyʊ lɩmaɣza lɩʊna yɔ, mukuu yɔɔdaɣ, tɩlɩtʊ nɛ ɛyʊ camɩyɛ lakasɩ.

Ñʊʊdaa lɔnsɩnɖɛ kpɛlɛkɩya mba paawɛna Socrate yɔɔ ɖoŋ yaa mba pɔ-tɔm kaakɩla-ɩ kɛdɩnaʊ yɔ, pa-taa kɔyɔ: Anaxagore de Clazomènes, Prodicos de Céos, Parménide. Piyele mba pɔ-yɔɔ ɛɛwɛna ɖoŋ yaa mba paakɩlɩ ɛ-tɔm sɔɔlʊʊ yɔ, papa yɔ: Platon, Aristote, Xénophon, Antisthène nɛ mba paasɔɔla ɛ-tɔm yɔ nɛ pɩkɩlɩna tuuɖe ajɛya taa lɔnsɩnɖɛ kpɛlɛkɩya.

Payaɣ Socrate caa se Sophronisque nɛ e-ɖoo kɔyɔ Phainarète. Ɛ-caa kaakɛ sɩʊkpelasɩ nɛ kaaŋ saɣyʊ piyele e-ɖoo ñaakɛ halɩlʊlʊsɩyʊ. Ɛ-ɖoo hɩɖɛ, Phénarète, ɖɩ-tɔbʊʊ se mbʊ pɩlɩzʊ camɩyɛlakasɩ nɛ nabayɩ tɔŋ se e-ɖoo hɩɖɛ nɖɩ nɛ ɛ-tʊmɩyɛ kɛna lubu tɔm ndʊ ppama se pɩwɩlɩ ndʊ Socrate kaayɔda pɩlŋa tɔm ndʊ ɛpɔzaɣ e-sukuli pɩya nɛ ɛmʊyʊsʊ-wɛ nɛ pamaɣmaɣ palɩzʊ ndʊ paasɩma nɛ paalɩzʊ-tʊ yɔ.

E-ɖoo kaatɛma walʊ nɛ pʊcɔ ɛwalʊ Socrate caa. Ɛɛwɛna walʊ kɩpɩnʊ cɔlɔ pɩɣa kʊɖʊmaɣ nɛpayaɣ-kɛ se Patroclès. Nabayɛ yɔɔdʊ se Sorate wɛna halaa naalɛ: Xanthippe nɛ Myrto nɛ pɩya naalɛ ɖɔɖɔ: Lamproclès nɛ Ménexène. Ɛlɛ Platon nɛ Xénophon yɔ, ɛwɛna halaa naalɛ ɛlɛ kacalaɣ ñɩnʊ, Xanthippe kɛ ɛwɛna pɩya naatozo: Lamproclès, kacalaɣ tʊ, Sophronisque nɛ Ménexène. Pɔyɔɔdʊʊ ɖɔɖɔ se piya evelesi hɛʊ Socrate tɛɛ yem nɛ ɛɛwɛna hɩmpatʊ kamaɣ fɛyɩ.

Platon yɔɔdʊ Socrate tɔm se ɛkɛna kʊñɔndʊ ɛlɛ Xénophon ñɛkpɛʊna-ɩ nɛ ɛtɔŋ se pɩtɛkɛ kʊñɔndʊtʊ ɛlɛ pɩlɩna ɖenɖe ɛpaafɛyɩna ñɩm yɔ. Ɛ-lɩmazɩyɛ sɔsɔyɛ kɛlɛ se ɛkpɛlɩ lɔnzɩnɖɛ. Ɛsʊ sɔɔjɛtʊ nɛ eyo you kɛ Peloponɛzi, Krɛsɩ nɛ hadɛ kiŋ tɛtʊ taa. Poyowa yoŋ ɩnʊ naŋgbanzɩ nɛ malɩfanaa mba pasʊkaɣ-wɛ yɔ, pɛwɛ yʊŋ hɛmmm. Pɩnzɩ 5 wayɩ kɛ panɩnaɣ se pakʊyɩ nɛ pɛcɛtɩ ɛ-yɔɔ kɛ tɔm sakɩyɛ. Kacalaɣ lɛ se ɛɛsɛʊ kewiyaɣ ɖʊ paɣtʊ se pɛsɛɛ ɛsɔ weyi yɔ.

Nabʊlɛ se ɛkɔŋna ɛsɔnaa kɩfama nɛ lɛɛtʊ kɛlɛ se epeezu evebiya nɛ pɛlaa nɛ patɩŋgʊ ɛ-wayɩ. Pɩɩkɛna lakɩŋmɩsɩkʊm fenasɩ taa pɩnaɣ -399. Mba patɩna ɛyʊʊ taa ñaɖʊ ŋgʊ pɛkpɛnda 3: Anytos, Mélétos nɛ Lycon. Ɛ-tɔm hʊya kaawɛ 501 nɛ pa-taa 280 kaasɔɔla se paɖʊ-ɩ sɩm nɛ 221 ñekizina. Kacalaɣ cɛtɩm tɔm tʊnɛ, ɛzɩma Socrate kaawɛ nɛ eetisu ɛsɔ nɔɔyʊ yɔɔ yɔ, pʊyɔɔ.

Pɩla mbʊ nɛ paɖɩ-ɩ kpasɩ nɛ paɖʊ-ɩ salaka nɛ ɛla peeɖe fenaɣ. Evemiye talaa lɛ, pɛcɛlɛ-ɩ pɛtʊ yaa sɔtʊ, siigu nɛ ɛñʊʊ nɛ etizi fezu. Ɛñɔ sɔtʊ ndʊ kɛ Apollodore de Phalère, Criton nɛ ɛ-ɛyaa sɩmaa Critobule, Hermogène, Épigénès, Eschine, Antisthène, Ménexène, Ctésippos de Péanie nɛ nabayɩcabɩ pɛ-hɛkʊ taa. Socrate tisu se ɛsɩ sɩm mbʊ yɔ, ɛñanaa se ɛwɩlɩ se camɩyɛ lakasɩ kila weewee kɛ wesu.








Socrate