Laŋhɩzɩyɛ

Pɩlɩɩna Wikipediya
Colombe de la Paix

Laŋhɩzɩyɛ, tɔmʊʊ ŋgʊ paya kɩ-hɩɖɛ pɩwɩlɩɣ se ɖiɣɖiɣ caɣʊ wɛɛ ɖɔɖɔ ñaŋga ñaŋga fɛyɩ, ɖama kʊyɩnaʊ fɛyɩ, you fɛyɩ nɛ ɖɔɖɔ tɔm fɛyɩ. Pɩwɩlɩɣ se samaɣ hɛkʊ taa nɩnaʊ wɛɛ nɛ politiki wɛ ɖɔɖɔ camɩyɛ. Ehoye ɖɔkʊ ɖɩ-nɔɔ yɔɔ Olivier piliŋga mbʊ wɩlɩɣna se laŋhɩzɩyɛ wɛɛ.

Carte démontrant l'Index Mondial de la Paix. L'échelle indique : 1 = les pays les plus paisibles; 5 = les pays les moins paisibles, où "paix" signifie "absence de violence"

Samaɣ ɛsɩnda nɛ kɛ-tɛ paɣtʊ taa lɛ, laŋhɩzɩyɛ tɔmpiye wɩlɩɣ ɛzɩma nɩnaʊ wɛɛ ɛyaa hɛkʊ taa yaa samaɣ hɛkʊ taa kɛ ɛjaɖɛ naɖɩyɛ taa yɔ. Ɛlɛ pɩɩcoɖuu se paayou, ɛlɛ panɩna ɖama camɩyɛ ɖiɣɖiɣ nɛ paayeki se natʊyʊ ɛkɔɔ pɩcaɣ pɔ-yɔɔ ɖama hɛkɩŋ taa pɩtɩŋna kajalaɣ taa lɛ, ɖama yɔɔdɩnaʊ. Pɩlɩna pʊyɔɔ lɛ, laŋhɛzɩyɛ kɛ ajɛyɛ hɛkɩŋ taa kɛ ɛyaa sakɩyɛ lɩmaɣza nɛ aŋgba ndɩ ndɩ ɛzɩ ONU ŋgbɛyɛ ŋgʊ kɩlʊkɩ se laŋhɛzɩyɛ ɛwɛɛ paale ɛjaɖɛ ɖɩ-taa.

Ɛyʊ fetenum taa lɛ, laŋhɛzɩyɛ kɛ maɣzɩm taa mbʊ pɩwɛ kpayɩ kpayɩ yɔ pɩkɛ tɩ ɖɔkʊ pɩyʊ nɛ pɩtasɩ lɛ, leleŋ wɛtʊ nɛ camɩyɛ hɛɛɛ wɛtʊ. Pɩkɛ pɩyʊ mbʊ pɩwɛ ɛyʊ taa yɔ nɛ lɛlʊ yɔ, nɛ pɩkɛ ñʊʊ yabɩtʊ pɩyʊ mbʊ pɩha ɖoŋ se ɖɩpɩzɩɣ ɖɩsɛʊ ɖama Pax vobis Latɛŋ kʊnʊŋ taa, tɩ yɔɔ wɛʊ, Arabɩɩ kʊnʊŋ taa lɛ, salaam, shalom Hɛbra kʊnʊŋ taa) yaa fezuu caɣʊ lɩmaɣzɩyɛ. Laŋhɛzɩyɛ yɔɔdɩtʊ nɛ ɛpaɖaɣ (you, ñaŋga ñaŋga laɣsɩ, tɔm, pana ŋgbaɣ nɖɛɛ mbʊ yɔ) kɛnɛ kɔɔnaɣ laɣsɩ nzɩ sɩtɩna Ɛsɔ sɛtʊ aŋgba ndɩ ndɩ nɛ politiki naa sakɩyɛ lɩmaɣza.

Wayi wayi pɩnzɩ sɩ-nɛ sɩ-taa, patʊlɩ laŋhɛzɩyɛ sukuli kɩtɛzɩŋ ɛzɩ ONU laŋhɛzɩyɛ sukuli Costa Rica (UPEACE), Brasilia sukuli kɩtɛzɩɣ (UNIPAZ) yaa Namur sukuli kɩtɛzɩɣ, kedeŋga kpeekpe samaɣ laŋhɛzɩyɛ tʊmɩyɛ ɖɩlaɖɛ Verdun.

Aŋgba sakɩyɛ ñɔɔ ajɛyɛ taa paale. Kpaɣ ɛzɩ Fransɩɩ mbʊ yɔ laŋhɛzɩyɛ ŋgbɛyɛ ñɔɔ pɩnaɣ 1948 lɛlaɣ fenaɣ kɩyakʊ 22 taa. Ŋgbɛyɛ nɖɩ kɛnɛ kajalaɣ ONG Fransɩɩ taa, nɖɩ ɖɩhɛzɩɣ tɔm naa yɔ nɛ ɖiwiziɣ naa evebiyaa yɔɔ kɛnɛ. Hendu teyaa sakɩyɛ kpaɣ patɩ ɖɔɖɔ nɛ pɛcɛlɛ laŋhɛzɩyɛ tɔmʊʊ pɩlɩna pa-laɣsɩ nɛ pa-tʊma ɛzɩ Pablo Picasso nɛ ɛ-laŋhɛzɩyɛ ehoye, John Lennon nɛ ɛ-hendu ndʊ lɛ, maɣzɩ, yaa Carl Fredrik Reuterswärd nɛ ɛ-tɛ sɩɣkpeɣleɣ ŋga pasɩ Niyuu Yɔrɩkɩ ONU kuduyuu nɔnɔɔ taa mbʊ yɔ.