Kwivri

Pɩlɩɩna Wikipediya
Kwivri

Kwivri ñɩɣtʊ pɛkpɛndaa nɛ pala ñɩɣyʊʊ ŋgʊ payaɣ se pʊrɔnzɩ (bronze) yɔ. Ɛlɛ, sɔnɔ yɔ Kwivri nɛ etɛŋ pa-ñɩɣtʊ pɛkpɛndaa nɛ pɩpɩsɩ pʊrɔnzɩ ñɩɣyʊʊ.

Takayɩsɩ maʊ taa lɛ, payaɣ pʊrɔnzɩ ñɩɣyʊʊ ɖɔɖɔ se ɛɛrɛɛ (airain). Mbʊ payaɣ se kampanolozii (campanologie) yɔ, pʊ-tʊmɩyɛ labʊ taa lɛ, pʊrɔnzɩ kɛ ñɩɣtʊ ndʊ pɛkpɛndaa nɛ poluki ɛgaŋgala yɔ.

Kwivri

Ñɩɣtʊ ndɩ ndɩ pɛkpɛndaa nɛ pala pʊrɔnzɩ ñɩɣyʊʊ. Ñɩɣtʊ ndʊ pɛkpɛndaa yɔ, ndʊʊ yɔ : Kwivri nɛ alimiiniyɔɔm nɛ plɔɔm (plomb) nɛ periliyɔɔm (béryllium) nɛ maŋganɛzɩ nɛ tuŋgistɛɛn (tungstène). Ñɩɣtʊ ndɩ ndɩ ndʊ, tɩ-taa lɛ, Kwivri kɩlɩna ɖɔʊ pʊrɔnzɩ taa. Pɛtɛyɩ pʊrɔnzɩ tam mɩnɩʊ yɔ, Kwivri kɛ hɔɔlʊʊ 60 mpilim. Halɩ kɩpɩzɩɣ kɩtalɩ hɔɔlʊʊ 95 mbʊ yɔ. Papɩzɩɣ pana ɖɔɖɔ pʊrɔnzɩ taa silisiyɔɔm (silicium) nɛ fɔsɩfɔrɩsɛŋkɩ pazɩ pazɩ.


Ñɩɣtʊ ndɩ ndɩ ndʊ palabɩna pʊrɔnzɩ yɔ, tɩɩmʊʊ kalɩkɔdaɣ, tɩɩwɛɛkɩɣ, pɩtɛ ɖɔɖɔ lɛ, tɩɩpʊkɩ kaʊ. Ɛlɛ, wondu ndʊ palabɩna pʊrɔnzɩ ñɩɣyʊʊ yɔ, yee palakɩ-tʊ nɛ tʊmɩyɛ lɩm taa kɔyɔ, tɩpɩzɩɣ tɩwɛɛkɩ yaa tɩpʊʊ. Ñɩɣtʊ ndʊ tɩhɔŋ laatriki miŋ pɩdɩɩfɛyɩ. Ñɩɣtʊ ndʊ ɖɔɖɔ pakayɩɣna asiyee ñɩɣyʊʊ yɔɔ. Weyi ɛlakɩ pʊrɔnzɩ yɔ, payaɣ-ɩ se pʊrɔnziyee (bronzier).

Kuviri kɛ kpɛlɩ kpɛlɛkʊʊ tɛ pʊtʊ weyi ɛ-ñʊʊ mayaɣ kɔyɔ 29 nɛ yʊsaɣ mayaɣ kɔyɔ Cu. Pɩkɛ ñɩɣlɩm pɩyʊ. Pʊtʊnaa caɣyɛ kpata taa lɛ, kuviri nɛ liidiye nɛ sika po-lona kɛ kʊyʊmdɩyɛ. Ɛwɛ tɛtʊ pɔɔɖɛ taa, ɛtakɩlɩ ɖɔʊ ɛlɛ ɛwɛɛ paa fezuu ŋgʊ lɛ kɩ-taa. Sakɩyɛ taa ɛyʊ kɩlɩna-ɩ labɩnaʊ tʊmɩyɛ ɛzɩ ɛkɛʊ ñɩɣlɩm wonuu yɔ. Kuviri kɛ ñɩɣlɩm pʊtʊnaa weyi ɛwɛna tɔlɩm ɖɔɖɔ ɛzɩ sika nɛ Osɩmɩyɔm.

Nabʊyʊ naa taa lɛ paya-ɩ se kuviri kɩsɛmʊʊ ŋgʊ ɛsɛ haʊ taa lɛ, pɩkɛ kuviri nɛ zɩŋkɩ nɛ patʊɣɩ-ɩ hɩɖɛ se sʊtʊ sɛmɩŋ kuviri. Pɩkɛ tɛyɩŋ ñɩɣlɩm pɩyʊ mbʊ lɛ, ɛmʊʊ latriki miŋ nɛ pɩtɩŋna pʊyɔɔ nɛ ɛ-tʊma ɖɔɔ sakɩyɛ. Palakɩna tʊmɩyɛ kuduyiŋ maʊ taa nɛ ɛwɛ kpɛndɩtʊ sakɩyɛ taa, kuviri kpɛndʊʊ wonduu taa.

Kuviri, nɔnɔnɔɔ tɛ ñɩɣlɩm wonuu kɩlabɩnaʊ, ɛkɛ ñɩɣlɩm wonuu kɩbɩnʊʊ ŋgʊ ɛyʊ kaalabɩna tʊmɩyɛ kpem yɔ. Ɛkɩlɩɣ miŋ saʊ pʊcɔ eyoli, pɩwɛ kɛlɛʊ yem se papasɩ kalɩkɔdaɣ kuviri taa pɩtɩŋna paa ɖeɣa nɔɔ taa miŋ yɔɔ, mbʊ panaa lɛɣlɛ.

Paana kuviri tɛ yoluu ɖooo hoohoo kɛ helim mizisi taa Iran pʊʊ taa Sialh 3 kɩbɩnjaazɩ kpɛlɛkʊʊ lone yɔɔ, pɩkɛ pɩnzɩ agbaba 5 hɛkʊ alɩwaatʊ pʊcɔ palʊlɩ Yeesuu Krɩstʊ, mbʊ yɔ pɩtalɩ pɩnzɩ kudokiŋ lʊbɛ. Pɩnzɩ talɩ kudokiŋ loɖo pohuyuu ñɩɣlɩm tɛtʊ se pɩsa nɛ palɩzɩ kuviri yɔ wɛ kʊyʊmʊm Eurasi hɔɔlɩŋ tɩŋga nɛ Afrika nɛ ɖɔɖɔ ɛzɩ Sinai malasite yɔ kɛ Egipiti kɩbɩnʊʊ tɛ ɖenɖe pohuyaɣ tɛtɛɛ ñɩm pʊñɔtɩna pɩnzɩ 4500 pʊcɔ palʊlɩ Yeesuu Krɩstʊ.