Somory Touré

Pɩlɩɩna Wikipediya
Almamy Samory Touré

Palʋla Almamy Samory Touré pɩnaɣ 1830 ɩ̃ŋa taa mbʋ yɔ. Palʋla-ɩ tɛtʋ ndʋ payaɣa se Maniambaladougou yɔ tɩ-taa. Tɛtʋ ńdʋ, tɩkɛ sɔnɔ se Kinee ɛjaɖɛ tɛtʋ natʋyʋ.

Samory Touré tɔlɩ Guélémou tɛtʋ taa. Guélémou tɛtʋ kɛ sɔnɔ Kootidivʋwarɩ ɛjaɖɛ tɛ tɛtʋ natʋyʋ. Sɔsɔ Samory Touré wona sɔsaa mʋlʋm mɩsɩkʋm fenaɣ kɩyakʋ naalɛ ñɩŋʋ wiye, pɩnaɣ 1900 ǹɩŋa taa. Ndjolé tɛtʋ taa, tɛtʋ tʋnɛ tɩpɩsɩna sɔnɔ Kaabɔɔ ɛjaɖɛ.

Sɔsɔ Samory Touré ɖʋna Wassoulou kewiyaɣ. Samory Touré kaɖɩna Fransɩɩ waa mba pasʋwaɣ Afrɩka nɛ wɩsɩ ɖɩɖʋyɛ ajɛya taa se pakpacayɩ ajɛya ana a-taa ñɩma yɔ. Ɖajaa Ahmed Samory Touré kɛŋna Kiinee ɛjaɖɛ ñʋʋdʋ kajalaɣ tʋ. Ɛ-cɔzɔ payaɣa se Samory.

Ahmed Samory Touré ɖoo payaɣ se Sokhona Camara. Samory Touré ñɩma sɛwaɣ malɩŋ Ɛsɔ, ɛlɛ, pɔkɔɔ pekizi malɩŋ Ɛsɔ sɛtʋ ńdʋ nɛ papɩsɩ sɩɩnaa layaa.

Samory et ses femmes en captivité (AOF)

Yoŋ kɛwɛ Samory Touré alɩwaatʋ taa Afrɩka nɛ wɩsɩ ɖɩɖʋyɛ cejewa ndɩ ndɩ taa. Cissé cejewiye taa ñɩma kʋyɩ Samory Touré cejewiye yɔɔ pɩnaɣ 1848 ñɩŋa taa nɛ papɩzɩ pakpa Samory Touré ɖoo, Sokhona Camara nɛ powona-ɩ pe-cejewiye taa nɛ papɩsɩ-ɩ po-yom. Youlaɖʋ sɔsɔ weyi payaɣ se Sory Bourama yɔ, ɛnʋ ɖiyaɣna Cissé cejewiye taa ñɩma youlaɖaa.

Ɖenɖe Ahmed Samory Touré tɛfɛyɩna liidiye sakɩyɛ se ɛpɩzɩ ɛhɛyɩ Cissé cejewiye taa ñɩma nɛ ɛpɩzɩ ɛmʋ e-ɖoo yɔ, ɛtɛzɩ wobu nɛ ɛcaɣ paba cejewiye taa ñɩma cɔlɔ nɛ ɛlakɩ-wɛ pa-tʋma. Cissé cejewiye taa peeɖe Ahmed Samory Touré kpɛlɛkɩ malɩfa tɔʋ. Ɖɔɖɔ ɛzɩ Cissé cejewiye taa ñɩma sɔnzɩ pɔzʋʋ yɔ, pʋwɛɛ se Samory Touré lakɩ-wɛ tʋmɩyɛ pɩnzɩ lʋbɛ nɛ fenasɩ lʋbɛ nɛ kɩyakɩŋ lʋbɛ nɛ pʋcɔ ɛpɩzɩ ɛmʋ e-ɖoo weyi pakpa-ɩ nɛ ɛlɛ kɛ po-yom yɔ. Pɩnzɩ lʋbɛ nzɩ nɛ fenasɩ lʋbɛ nɛ kɩyakɩŋ lʋbɛ ɛnʋ Samory Touré caɣ Cissé cejewiye taa ñɩma cɔlɔ nɛ pʋcɔ petisi pɛcɛlɛ-ɩ e-ɖoo.

Ɖenɖe Samory Touré kɛkpɛlɛka malɩfa tɔʋ Cissé cejewiye taa ñɩma cɔlɔ yɔ, ɛmʋ e-ɖoo wayɩ lɛ, ɛsʋʋ Saransware-Mori sɔɔjanaa tʋmɩyɛ taa. Saransware-Mori kɛkɛ Bérété cejewiye taa ñɩma sɔɔjanaa nɔɔɖɛyʋ. Bérété cejewiye nɛ Cissé cejewiye patanaɣ ɖama nɛ ɛsɩyɛ kpem. Samory Touré laba pɩnzɩ naalɛ sɔɔjatʋ ńdʋ tɩ-taa nɛ pʋcɔ ɛpɩsɩ e-cejewiye, Camara ñɩnɖɛ taa.

Samory Touré kɔma ɛpɩsɩ youlaɖaa ñʋʋdʋ pɩnaɣ 1861 taa. Ɛpɩsɩ youlaɖaa ñʋʋdʋ lɛ, eɖuu se ɛnʋ kaɖɩɣna Cissé nɛ Bérété pe-cejewa taa ñɩma nɛ piyele Camara cejewiye taa ñɩma caɣ ɖiɣɖiɣ nɛ laŋhɛzɩyɛ taa.