Max Weber

Pɩlɩɩna Wikipediya
Max Weber 1894

Max Weber, palʊla-ɩ ɖomaɣ fenaɣ kɩyakʊ 21 pɩnaɣ 1864 nɛ ɛsɩ mɩsɩkʋm fenaɣ kɩyakʊ 14 pɩnaɣ 1920. Ɛɛkɛ tɔsʊʊ tʊmɩyɛ tʊ nɛ ɛkɛ ɖɔɖɔ samaɣ kpɛlɛkʊʊ tʊmɩyɛ tʊ, ɛkɛ Caama ɛjaɖɛ taa ɛyʊ weyi ɛlaba waɖɛ sukuli yɔ. Pakpaɣa-ɩ se ɛnʊ kɛnɛ samaɣ kpɛlɛkʊʊ tʊmɩyɛ kiɖe ɖʊyʊ. Ɛ-lɩmaɣza pɔsɔɣ se ɛzɩma ɛla nɛ ɛlɛzɩ ɛyaa lɩmaɣza nɛ pakpaɣ wɛtʊ kɩfatʊ.

Emile Durkhein siɣye taa lɛ, ɛlɛ ɖɔɖɔ pamaza se ɛkɛ samaɣ tʊmɩyɛ kpɛlɛkʊʊ caa mbʊ yɔ, Max Weber kaawɩla sukuli pazɩ ɛlɛ ɛtala a-alɩwaatʊ taa tɛ sukuli. Ɛ-tʊmɩyɛ taasɩna ñɩnʊʊ yeke ɛlɛ, ɛsʊza ɛ-tɩ politiki nɔmɔʊ taa. Paya-ɩ ɖoŋ ɖoŋ se ɛɖʊ nesi nɛ pɔcɔlɩ tɔm Weimar ɛjaɖɛ paɣtʊ takayaɣ taa pɩnaɣ 1919 alɩwaatʊ taa.

Max and Marianne Weber 1894

Weber kaasɔɔlɩ ɖɔɖɔ Ɛsɔ sɛtʊ aŋgba nɛ ɛñɩnɩɣ a-hɛkɩŋ taa tʊkasɩ nzɩ sɩwɛ nɛ pɩ-tɛ wazaɣ. Pɩtasɩna Ɛsɔ sɛtʊ tʊma yeke ɛlɛ, Weber ñɩna ɖɔɖɔ cɔlɩtʊ pɩlɩna wondu lɛtʊ tʊmɩyɛ labʊ yɔɔ ɛzɩ wabɩtʊ, Ɛjaɖɛ, waɖɛ nɛ minziiki nɛ ŋgbaɣ nɖɛ. Karl Emil Maximilian Weber, kajalaɣ pɩɣa piyaa lutozo hɛkʊʊ taa, palʊla-ɩ pɩɣyɩyaa cejewiye ñɩm nɖɛ naɖɩyɛ taa. E-neu nɔɔyʊ kaɣ kɛʊ ɖɔɖɔ samaɣ kpɛlɛkʊʊ tʊmɩyɛ tʊ sɔsɔ nɔyʊ.

Ɛ-caa (Max ɖɔɖɔ paya-ɩ), kaakɛ ɖɔɖɔ tʊmɩyɛ tʊ sɔsɔ nɔyʊ nɛ paka-ɩ lɩzʊʊ se paɣtʊ lɩzɩyʊ Reichstag Caama ɛjaɖɛ kpɛndʊʊ wayi. E-ɖoo (Hélène, palʊla-ɩ Fallenstein liɖe taa kɛnɛ), ɛ-tɛ nɛ Huginoti pɩtɩŋna e-ɖoo liɖe yɔɔ (Souchay waa), kaakɛ halʊ mɛɛsakula nɛ Ɛsɔ tɔm mʊyʊ nɔyʊ siŋ. Mbʊ lɛ, Max Weber paɣlɩ mɛɛsakula nɛ ñɩm hɔʊ taa. Ɛ-caa kaakɛ peyebinam pɩɣa nɛ e-ɖoo kɛ lɔŋ ñɩm ɖɩɣa taa ɛyʊ. Kpaɣ nɛ pɩnaɣ 1869 hɔʊ ŋgʊ kɩkɔɔ kɩcaɣ Pɛrɩlɛɛ tɛtʊ taa.

Pɩwɛyɩ alewondu nɛ ɛsɩŋ ɛyaa sakɩyɛ e-sukuli taa mbʊ lɛ, Max Weber sɔɔlɩ takayasɩ kalʊʊ sakɩyɛ nɛ ɛñɩzɩɣ kaʊ nɛ kalɩtʊ ɛzɩ (Cicéron, Kant nɛ Machivel nɛ ŋgbaɣ nɖɛ) lɩzɩɣ aseɣɖe ɛzɩma ɛwɛ lɛɣtʊ lɔŋ lɔŋ yɔ. Pɩtasɩna ɛ-tɛ kpɛlɛkɩtʊ yeke ɛlɛ, ehiɣ ñʊʊ leleŋ weyi se ɛkpɛlɛka loŋ sakɩyɛ politiki ɛyaa cɔlɔ kɔɔnaɣ lɔnsɩɖaa cɔlɔ mba ɛ-caa yawaɣ nɛ pɔkɔŋ ɛ-tɛ ɖɩɣa yɔ. Ɛmʊ ɛ-tɛ Abitur wayi lɛ, ewona ɛ-tɩ kɛ Heidelberg waɖɛ sukuli ɖɩlaɖɛ taa.

Max Weber 1917

Pɩnaɣ 1883 alɩwaatʊ taa lɛ, Max Weber wolo Straasbourg se ɛla sɔɔjɔnaa sukuli. Peeɖe ɛɖanɩɣ katʊʊ ɛ-hɔʊ lɛɛkʊ. Weber caɣ e-neŋ cɔlɔ (e-ɖoo kɔɔ), ɛsʊ ɛkpaɣdɩyɛ sɔsɔyɛ naɖɩyɛ taa nɛ e-neŋ walʊ nɛ ɛsɔzɩ-ɩ lɔŋ, tɔm kɛdɩyʊ Hermann Baumgarten, weyi ɛcɔlɔ ɛkpɛlɛka wezuu caɣʊ lɛɛkʊ tɩlɩyɛ kɩfaɖɛ pɩkɩlɩ ɛ-caa maɣmaɣ. Mbʊ kpem ɛkɩlɩ nɛ ɛ-caa yɔ mbʊ lɛ Baumgarten kaakɛ ɛyʊ walaa tʊ nɛ e-nesi tɛ lɩɣ camɩyɛ nɛ ɛtasɔɔlɩ Bismark tɛ politiki tɔm.