Isaac Newton

Pɩlɩɩna Wikipediya
Isaac Newton

Informa
Ɛ-ɛjaɖɛ Aŋgɩlɩtɛɛrɩ
Ɛ-tʋmɩyɛ Tomnasɩ ɖɔnɛ laɖʋ
Ɛ-ɖɩlʋlɩyɛ Woolsthorpe, Lincolnshire, Aŋgɩlɩtɛɛrɩ
E-efemiye kɩlʋlɩyɛ Kɔnaɣ fenaɣ 4 wiye, pɩnaɣ 1643
Ɛ-ɖɩsɩbɩyɛ Kensington, Middlesex, Aŋgɩlɩtɛɛrɩ
E-efemiye kɩsɩbɩyɛ Lakɩŋ fenaɣ 31 wiye, pɩnaɣ 1727

Palʊla Isaac Newton kɛ kɔlaɣ fenaɣ nanza wiye pɩnaɣ 1643 nɛ ɛsɩ pɩnaɣ 1727. Nabɛyɛ tɔŋ se ɛsɩba lakɩŋ fenaɣ 31 pɩnaɣ 1727 yaa kɛ-tɛ kɩyakɩn nɛɛlɛ, lalaa se saŋayɩŋ fenaɣ 25 pɩnaɣ 1642. Ɛkɛ britannique tʊ nɛ ɛkɛ ɖɔɖɔ philosophe mathématiki tʊ, physiki tʊ, alchimiste, astronome nɛ Anglisɩ théolozɩ tʊ. Sciences taa lɛ, pɩnaɣ-ɩ sɩŋŋŋ mbʊ pʊyɔɔ yɔ, ɛnʊ ɛnana mbʊ payaɣ se mécanique classique yɔ, gravitation universelle. Pɩwayɩ lɛ, ɛna Gottfried Wilhelm Leibniz palɩza akɔnta ŋgʊ payaɣ se calcul infinitésimal yɔ. Ɛnʊ ɛnana ɖɔɖɔ se mʊndʊsʊʊ naaʊ mbʊ yɔ, kɛwɛ ndɩ ndɩ; ɛnʊ lubina télescope de Newton ɖɔɖɔ.

Mekaniki taa ɖɔɖɔ lɛ, ɛna se mbʊ mbʊ pɩcɩɩdɩɣ yɔ, pɩwɛna paɣtʊ natutozo. Ndʊ payaɣ sɔnɔ se mécanique newtonienne. Pasɩma-ɩ ɖɔɖɔ nɛ mbʊ payaɣ se théorème du binôme nɛ méthode de Newton.

Newton wɩlaa se tɔmnasɩ tɛtʊ yɔɔ mbʊb mbʊ piciidiɣ yɔ yaa ɛsɔtaa mbʊ pɩwɛɛ yɔ, pɩɖɔŋ paɣtʊ natutozo ndʊ tɩ-yɔɔ. Ɛtɩŋgɩna Kepler tɛ paɣtʊ yɔɔ nɛ ɛɖʊ paɣtʊ ndʊ payaɣ se loi universelle de la gravitation yɔ.

Ɛma takayaɣ nakɛyɛ kpem pɩnaɣ 1686 nɛ sciences tʊma taa lɛ, pɩfɛyɩ yɔɔdɩɣ nɛ ɛyaa-kɛ se Philosophiæ Naturalis Principia Mathematica . Ɛma ɛsɔ yɔɔ tɔm sakɩyɛ nɛ alchimie taa ɖɔɖɔ ɛwɛna ɛnɔɔ. Ka-taa kɛ ɛyɔɔdaa se keteŋga yɔɔ ɖoŋ nɩɩyɛ wɛɛ nɛ ɛkpɛnda niitozo nɛ ɛ-yɔɔ kɛ pɩtɩŋga pɩpɩzɩɣ nɛ pɩcɩɩdɩɣ.

Isaac Newton kʊkʊyɩmɩŋ[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Alɩwaatʊ ndʊ palʊla Isaac Newton yɔ, Aŋglɩtɛɛrɩ taatɩ paɣzɩda gregori fensi takayaɣ kalʊ pʊ-yɔɔ kɛ paɖʊ-ɩ se ɛsɩba Saŋgayɩŋ Fenaɣ 25 pɩnaɣ 1642 kɛ Woolsthorpe tɛtʊ taa, pɩñɔtɩna Grantham, kɛ Lincolnshire Aŋglɩtɛɛrɩ ɛjaɖɛ taa). Ɛñɩma kɛ haɖaa. Ɛ-caa sɩba pɩla fenasɩ nɛ naatozo nɛ pʊcɔ palʊlɩ-ɩ nɛ pɩlaba pɩnz naatozo ɖeyi ɖeyi lɛ, e-ɖoo Hannah Ayscough, ɖɛɛ nɛ ɛmalɩ na nɔɔyʊ. Pɩlaba mbʊ lɛ, powona-ɩ na-ɩ nɛ ɛwɛɛ e-egbele tɛ. Ɛtɔɔ kʊñɔŋ kpem kɛ ɛ-pɩcatʊ taa kamaɣ fɛyɩ. Powona-ɩ sukuli pɩnzɩ kagbanzɩ taa kɛ sukuli cikpelu ŋgʊ payaɣ se Skillington yɔ kɩ-taa nɛ pɩnzɩ 12 taa lɛ powona-ɩ Grantham tɛ kolɛzɩ taa.

Pɩnzɩ naanza wayɩ kɛ e-ɖoo yayɩ-ɩ nɛ ewolo ɛcaɣ Woolsthorpe nɛ ɛpaɣzɩ ɛ-hayɩm yɔɔ cɔnaʊ. E-ɖoo ɛnʊ ɛcɔnaa se ɛ-pɩɣa ŋga kɛwɛ ɖoŋ kɛ kpɛdɛ tʊmɩyɛ taa nɛ pɩkɩlɩ kpɩna ɖɩyʊʊ lɛ, ɛpɩsɩna-ɩ sukuli taa se ɛtasɩ-kʊ labʊ pazɩ nɛ pɩwɛ ɛzɩma yɔ, wiɖii ɛɛsʊ sukuli kɩtɛzʊʊ ŋgʊ payaɣ se sukuli kɩtɛzʋʋ yɔ kɩ-taa. Isaac Newton wɛna pɩnzɩ hiu nɛ lʊbɛ lɛ, ɛ-laŋgɩyɛ pazɩ ɖɩsʊʊ halʊ-pɩɣa nakɛyɛ ŋga payaɣ se Storey; ɛlɛ petekizina-ɩ nɛpaha-ɩ nɔɔ se ɛpɩzɩɣ nɛ ɛɖanɩ-kɛ nɛ ɛtɛma e-sukuli lɛ, ɛkpa-ke halʊ. Ɛ-ɖaŋ ɛnʊ ɛla kpɛɖɛŋ kpɛɖɛŋ nɛ ɛtawalɩ-ɩ nɛ Isaac Newton ɛnʊ, ɛcaɣ ɛɖandʊ e-wezu caaʊ tɩŋga.