Pazɩtʋ, tɔm hʋʋ nɛ kpɛzɩyɛ

Pɩlɩɩna Wikipediya

Kabɩyɛ taa lɛ, paa sɩm mbʋ pɩwɛna tɔbʋʋ: paa pɩɩtɩɩkɛna akpadɩyʋ yaa pɩɣa, efebu yaa pɛlɔ. Mbʋ yebina nɛ nɔɔyʋ ɛzɩba kɔyɔ, pɩwɛɛ se pabazɩ nɛ pana se lee ɛsɩm lɩnaa yaa ɛbɛ kʋyɩ. Pepiŋ sɩɖʋ nɛ pɛtɛ lɛ, halʋ ɖalaa, kɔɔnaa nɛ neewaa pekpŋ ɖɩɣa taa nɛ pañɩnɩ pazɩyʋ yaa pazɩyaa ɛzɩ naalɛ yaa naatozo nɛ ɛpazɩ nɛ pana se ɛbɛ laba nɛ po-kɔɔwʋ sɩkɩ yem mbʋ. Mbʋ payaɣ se pazɩtʋ.

Pazɩtʋ ndʋ kpaaŋ nɔnɔɔtaa nɛ ɛyaa kpeekpe ɛsɩntaa kɛ weyi ɛpɔzʋ pazɩyʋ yɔ ɛpɔzɩɣ-ɩ tɔm ndʋ pazɩyʋ ɛpɩ ecosi-i nɛ ɛnɩɩ sɩm mbʋ pʋtɔbʋʋ yɔ. Pɩtɛkɛ paa anɩ pɩzɩɣna ɛkɛ pazɩyʋ: pɩwɛɛ se ɛyʋ ɛkɛ kɩnatʋ nɛ ɛwɛɛna aleewaa ɖɔɖɔ. Yee sɩm mbʋ pɩlɩna hadɛtʋ nɔɔyʋ cɔlɔ kɔyɔ, pɩwayɩ lɛ, pañɩnɩɣ tɩwaa nɛ pasʋzɩ yaa payaa hadɛtʋ ɛnʋ nɛ pana se ɛbɛ laba nɛ pakʋ-ɩ. Ɖabata taa lɛ, pɩtatɩlɩ peyeba hadɛtʋ ɛnʋ kɩlaŋ laʋ pʋyɔɔ kɛ ɛla ɛ-tɩ ɛyʋ. Ɛlɛ yee pɩkɛ ɛsɩndʋ ɛkʋna-ɩ kɔyɔ pɩwɛɛ se pahʋna-ɩ kɛ tɔm. Tɔm ndʋ paapaazʋ-tʋ hʋʋ lɛ, pacalɩ-ɩ yaʋ kɛ kooka wiyaʋ tɛ nɛ yee pɩcakɩ lɛ pʋcɔ powona efeleu ɛnʋ kɛ tɛtʋ cikpetu wiyau tɛ nɛ eetiziu kpem se pakpa ɛyɔɔ kɛ kɩkpaʋ lɛ, paya-ɩ tɔm kɛ kantɔɔ wiyaʊ tɛ. Yee peeɖe ɖɔdɔ weyi pazɩʋ nɛ tɩwaa pakpa efeletu mbʋyɔ yɔ, kantɔɔ ha-wɛɛ nɔɔ nɛ pɛɖɛɛ kpɩzɩyɛ.

Ɛzɩma pɔñɔɔzʋʋ kpɛzɩyɛ?[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Pɔñɔɔzɩɣ kpɛzɩyɛ yɔ ñeneɣa yaa celiɣa nakayɩ taa kɛ paɖʋ sɔtʋ nɛ sɔka pasɩɩ mɩzaɣ yɔɔ. Tɩʋ nɛ weyi pakpa efeletu yɔ mba saŋʋna. Paapaazɩɣ lɛ, pataa paanɩ lɛ, pɔcɔ nɛ ewolo lɛ, ɛɖɔkʋ penim nɛ pasɩɣ taataɣ ŋga miŋ yɔɔ mbʋ lɛ, papɩɩ pe-penim mbʋ ka-taa nɛ kpɛzɩyʋ ɖʋyʋ ɖʋ miŋ nɛ etiɣ-i camɩyɛ kpeŋ kpeŋ. Penim mbʋ pɩwasɩɣ camɩyɛ lɛ, pɛlɛkɩ nɛ palɩzɩ sɔka ŋga kɛwɛ ñenewa ŋga ka-taa yɔ. Tɩʋ nɛ weyi pakpa efeletu mbʋ yɔ pɛlɛkɩɣ nɛ weyi ɛwɛna toovenim yɔ ɛɖeke ɛpɩzɩɣna ɛlɩzɩ sɔka piyele weyi ɛkpɛzɩɣ yaa ɛcɛtaa yɔ, penim hʋʋ waaa nɛ pɩña-ɩ nɛ ɛyɔɔ la heŋ. Pɩtɛkɛ sɩm yaa efeletu ɖeke wokɩna ɛyaa kɛ kpɛzɩyɛ taa: mɩlɩm, kʋdɔndʋtʋ yaa mbʋ mbʋ pɩfɛyɩ ɖeu yɔ, pɩwokɩna ɛyaa kɛ kpɛzɩyɛ taa ɖɔɖɔ.