Lɩm yaʋ

Pɩlɩɩna Wikipediya
Nesi haduu tɛ yaʋ

Lɩm yaʋ kɛ lɩm taa aleɣya yaa amʋʋza. Pɩkɛna ɛyaa nɛ tɛtɛ kpɩna paleɣyaa lɩm taa. Lɩm taa yɛlʋ kaɣlɛtʋ tʋnɛ yɔ, tɩ-pɔzɩɣ tomna ɖoŋ ɖeke. Nɔyʋ fɛyɩ lɩm taa se ɛ-ɖʋ yayʋʋ nesi. Pɩpɔza yayʋʋ se ɛlɩsɩ e-tomna ɖoŋ kɛnɛ koŋ.

Lɩm yatʋ piliŋa kanɛ yɔ, kekpelɩɣ ka-taa piliŋsi sakɩyɛ. Nasɩ kɔyɩɔ : lɩm yɔɔ wɛʋ nɛ ŋwolo ɖoli, pɩtasɩna lɩm tɛɛ wɛʋ nɛ nɖɛɛ ɖoli mbɩyɔ (ntɔyʋ n̄a-tɩ lɩm taa, lɩm yaʋʋ), tɩ-lɔʋ lɩm taa, yaa lɛɣtʋ amʋʋza wena palakɩyɛ lɩm taa yɔ. Hɛkɩŋ yaa lonee yaa hɔlɩŋ weyi ɛ-taa pʋpɔza size paya lɩm yɔɔ yɔ : Pisiini (piscine) taa mbɩyɔ, nɛ lɩm sʋsɔm taa ɖɔɖɔ (lɩŋgamɩŋ nɛ teŋgunaa) yaa lɩm mbʋ tɛtɛ kpɩna sɔɔlɩ wɛʋ yɔ pɩ-taa.

Tɩ-hɔmm tɛ yaʋ

Lɩm yaʋ kɛ spɔɖɛ ŋgʋ lɛlɛyɔ paɣ weyi ɛpɩzɩɣ ɛ-lakʋ yɔ. Pɩkpaɣʋ nɛ ɖooo pɩnaɣ 1896 yɔ, ɖɩnaɣ size spɔɖɛ lɩm yaʋʋ n̄ɩŋgʋ kʋnɛ, kɩ-kɛ Olimpiiki aleɣya abalaa spɔɖɛ kpem kɛlɛ nɛ halaa n̄a-paɣzɩɣ kʋ ɖooo pɩnaɣ 1912 taa kɛnɛ. Sɔnɔ ɖɩ-wɛna lɛɣtʋ naanaza se ɖɩ-kpɛlɛkɩna yaa ɖɩ-tɩlɩna lɩm yaʋ.

Yaʋ fiidiviu tɩ-yɛ

Nɛ ŋgbɛ nɖɩ ɖɩ-cɔnna aheela sʋsɔna ana a-paɣtʋ ɖɩlɩzɩɣ ne a-kpɛlɩkɩtʋ wɩlʋ yʋɔ yɔ alɩzɩna lɛɣtʋ ndʋ, aheela sakɩyɛ wayɩ. Ndʋ yɔ : nesi haduu tɛ yaʋ nɛ pɩtasɩna tɩ-hɔmm nɛ tʋʋzʋ tɛ yaʋ nɛ yaʋ fiidiviu tɩ-yɛ, kaɖɩ n̄ɩŋgʋ kpem kɛlɛ, nɛ siiye kotuu tɛ yaʋ.

Siɣye kotuu tɛ yaʋ

Nesi haduu tɛ yaʋ[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

  • Kɛna lotu yɔ yaʋ. Ɖɩ-kɛ yayɛ nɖɩ, ɖɩ-wɛ camɩyɛ nɛ hɛɛ yɔ.
  • 50 nɛ 100 nɛ 200 mɛtɩnaa.

Tɩ-hɔmm tɛ yaʋ[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

  • Yayɛ ɖɩ-nɛ ɖɩ-taa lɛ, nesi ɛ-wɛʋ lɩm tɛɛ, ɛlɛ awayɩ. Nɩŋgbaŋzɩ ŋmakɩ lɩm nɛ pɩɖɛʋ naŋ.
  • 50 nɛ 100 nɛ 200 nɛ 400 nɛ 800 nɛ 1500 mɛtɩnaa.

Yaʋ fiidiviu tɩ-yɛ[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

  • Kɛna yatʋ ndʋ tɩ-wɛ lɔŋ lɔŋ kpem yɔ. Nɛ lɩm yaʋ pʋnɛyɔ pɔpɔzɩɣ lɛɣtʋ siŋŋ nɛ ɖoŋ ɖɔɖɔ pɩŋŋ, nɛ ɖɩna peeɖe nesi nɛ naŋgbaŋzɩ nɛ lotu, mbʋ pɩ-tɛ yaʋ wɛ kaɖɛ.
  • 50 nɛ 100 nɛ 200 mɛtɩnaa.

Siɣye kotuu tɛ yaʋ[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

  • Ŋgbɛɛ nɖɩ paya-ɖɩ size FINA yɔ lɩzɩna lɛɣtʋ lɩm yaʋʋ pʋnɛyɔ; nɛ ɖɩɖɔkʋ kɛnɛ size ŋkotuu siiye nɛ ncɔʋʋ pɔbɔɖɛ tɩ-yɛ lɩm taa.
  • 50 nɛ 100 et 200 mɛtɩnaa.