Abbas Bonfoh

Pɩlɩɩna Wikipediya

El-Hadj Abbas Bonfoh kɛ politiki laɖʋ Togo ɛjaɖɛ taa. Palʋla-ɩ kamɩŋ fenaɣ kɩyakʋ 23 pɩnaɣ 1948 Kabou tɛtʋ taa, kɛ Bassar tɛtʋ taa nɛ ɛsɩ salaŋ fenaɣ kɩyakʋ 30 pɩnaɣ 2021. Ɛɛkɛ Togo ɛjaɖɛ ñʋʋ tʋ, ɛ-tɛ alɩwaatʋ taa ɛɛwɛ Togo ɛjaɖɛ ñʋʋ tʋ kpaɣ ɖomaɣ fenaɣ kɩyakʋ 25 nɛ puwolo pɩsɩɩna ɖomaɣ fenaɣ kɩyakʋ 4 pɩnaɣ 2005 alɩwaatʋ taa. Ɛkɛ Togo ɛjaɖɛ ñʋʋ tʋ ɛzɩ paɣtʋ taa lɛ. Bonfoh kɛ Togo ɛjaɖɛ taa kewiyaɣ ñʋʋ tʋ kpaɣ pɩnaɣ 2005 nɛ puwolo pɩsɩɩna pɩnaɣ 2013. Bonfoh kɛ Togo ɛjaɖɛ n̄ʋʋdʋ kajalaɣ tʋ weyi ɛkɛ Moyisilim tʋ yɔ.

Ɛ-sɩm yɔɔ tɔm[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Ɛ-pɩjatʋ nɛ sukuli[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Ɖajaa Abbas Bonfoh paɣzɩ ɛ-tʋmɩyɛ kɛ aleɣya labʋ taa lɛ, ɛlaba pɩnzɩ naatozo sukuli kɛ Côte d'Ivoire ɛjaɖɛ taa. Ɛpɩsɩ Togo lɛ, ɛpaɣzɩ sukuli kɩtɛzʋʋ ŋgʋ kɩwɛ Kodjoviakopé tɛtʋ taa yɔ nɛ ɛpaɣzɩ peeɖe pɩnzɩ naalɛ. Pʋwayɩ lɛ, paha-ɩ waɖɛ se ewolo sukuli kɩtɛzʋʋ ŋgʋ payaɣ-kʋ se Institut national de l'administration scolaire et universitaire (INAS) yɔ kɩ-taa Fransɩ ɛjaɖɛ taa nɛ ɛkpɛlɛkɩ sukuli kɩtɛzʋʋ ŋgʋ payaɣ-kʋ se "administration scolaire et universitaire". Ɛpɩsɩ Togo taa pɩnzɩ naalɛ wayɩ lɛ, pakpa-ɩ se ɛla tʋmɩyɛ sukuli ñɔɔzʋʋ tʋmɩyɛ nɛ ɛkɛ tɛtʋ ñɔɔzʋʋ tʋmɩyɛ ñʋʋ tʋ kɛ Kpalimé. Bonfoh pɩsɩ Fransɩ ɛjaɖɛ taa nɛ ɛkpɛlɛkɩ ɛ-tɩ nɛ pɩla fenasɩ nakʋ pʋcɔ nɛ ɛɖaɣnɩ pɩsʋʋ ɛ-tʋmɩyɛ taa ɛzɩ egeetiye ñʋʋ tʋ ñʋʋ tʋ yɔ, ɛlɛ alɩwaatʋ ndʋ tɩ-taa lɛ, ɛɛwɛ Kara.

Politiki tʋmɩyɛ[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Ɛwɛna ɛ-tʋmɩyɛ kɛ Kara tɛtʋ taa tɛtʋ ñʋʋ tʋ nɔmɔʋ taa lɛ, ɛ-tʋmɩyɛ kaawɛ ɛzɩ RPT ŋgbɛyɛ taa ɛyʋ yɔ, ɛɛwɛɣ politiki ŋgbɛyɛ taa ɛzɩ nɔɔ yɔɔ ɖɛyʋ yɔ. Ɛkɛ ɛyʋ weyi ɛ-taa wɛ leleŋ nɛ ɛ-taa wɛ leleŋ yɔ, ɛ-tɛtʋ taa mba pɔpɔzɩ-ɩ se ɛkɔɔ nɛ ɛlɩzɩ ɛ-tɩ se ɛkɛ paɣtʋ lɩzɩyaa ŋgbɛyɛ taa ɛyʋ. Mbʋ ɛlaba nɛ ɛ-taa wɛ leleŋ se palɩzɩ-ɩ se ɛkɛ RPT ŋgbɛyɛ taa tʋ yɔ, ɛlɛ samaɣ kizi-i. Pɩnaɣ 1999 taa palɩza-ɩ se ɛkɛ ɛ-ɛjaɖɛ ñʋʋdʋ. Pɩnaɣ 2002 taa lɛ, palɩza-ɩ se ɛkɛ ɛjaɖɛ ñʋʋdʋ, ɛlɛ Fambaré Ouattara Natchaba ñɛkɛ ñʋʋdʋ. Ɖajaa Gnassingbé Eyadema sɩba ɖomaɣ fenaɣ kɩyakʋ kagbaanzɩ ñɩŋgʋ wiye pɩnaɣ 2005 taa lɛ, paɣtʋ lɩzɩyaa kpaɣ Natchaba se ɛkɛ ɛjaɖɛ ñʋʋtʋ. Togo sɔɔjanaa ñʋndɩnaa ñʋʋdʋ lɩzɩ Gnassingbé Faure, Togo ɛjaɖɛ ñʋʋdʋ kɩbɩnʋ pɩyalʋ se ɛkɛ Togo ɛjaɖɛ ñʋʋdʋ. Natchaba lɩnɩ Eerɔpʋ nɛ ɛpɩsɩ lɛ, pakpaɣ ɛ-kpɩyʋʋ nɛ pɛlɛɣzɩ-kʋ nʋmɔʋ nɛ powoni-kʋ Benin ɛjaɖɛ taa. Paɖɩɣ Togo nɛ kɩ-hadɛ kiŋ nɛ pʋyɔɔ lɛ, Natchaba ɛɛpɩzɩɣ nɛ ɛyɔɔdɩ se ɛwɛnɩ waɖɛ se ɛla ɛ-tʋmɩyɛ nɖɩ. Pʋyɔɔ yɔ, paɣtʋ lɩzɩyaa tʋmɩyɛ taa lɛ, ɛyʋ ɛnʋ ɛ-tɔm wɛ ndɩ nɛ paɣtʋ lɛɛzɩtʋ tʋmɩyɛ taa lɛ, ɛ-tɔm wɛ ndɩ. Pɩwɛɛ se ɛ-caa ɛtɛ ɛ-tʋmɩyɛ nɖɩ ɖɩ-labʋ. ECOWAS, Erɔpʋ ajɛya kɩkpɛndɩɣ, Afrɩka ajɛya kɩkpɛndɩɣ nɛ ONU pañɩɣ Faure Gnassingbé yɔɔ se ɛtaatasɩ wɛʋ kewiyaɣ taa pɩkɔɔ pɩsɩɩna ɛjaɖɛ ñʋʋ tʋ alɩwaatʋ ndʋ tɩɖɛwa yɔ tɩ-taa lɛ, ɛlɩɩ ɛ-tʋmɩyɛ taa ɛzɩ ɛjaɖɛ ñʋʋ tʋ yɔ kɛ agoza fenaɣ kɩyakʋ 25 pɩnaɣ 2005. Ɖajaa Bonfoh kɛŋna ɛjaɖɛ Ñʋʋdʋ, ɛlɛ ɛtɛzɩna ɛ-tʋmɩyɛ nɛ pɩkɔɔ pɩsɩɩna ɛjaɖɛ Ñʋʋdʋ weyi ɛcɔŋna kewiyaɣ yɔɔ yɔ. Ɛwɛ kewiyaɣ ŋ́ga ka-taa pɩkɔɔ pɩsɩɩna kɔlaɣ fenaɣ 24 pɩnaɣ 2005 ñɩŋa taa. CENI lɩza ñʋʋtʋ lɩmaɣzɩyɛ lɛ, pɔtɔ se Faure Gnassingbékɛŋna ɛjaɖɛ ñʋʋ tʋ kɛ agoza fenaɣ kɩyakʋ naanza wiye nɛ Bonfoh pɩsɩ ñʋʋ tʋ. Bonfoh kɛ Togo samaɣ kpeɣluu (RPT) ŋgbɛyɛ nɖɩ ɖɩpɩsɩ Togo ɛjaɖɛ ŋgbɛyɛ (UNIR) yɔ ɖɩ-taa tʋ.