Wɛɛkɩtʊ tɔm

Pɩlɩɩna Wikipediya

Wɛɛkɩtʊ tɔm, pɩkɛ sakɩyɛ taa lɛ, ɛzatʊ lɩmaɣza wena akɔma awɛkɩ mbʊ pɩɩwɛ ɖeu yɔ ɛyaa cɔlɔ. Tɔmʊʊ ŋgʊ kutukina piliŋ ndɩ ndɩ nɛ kɩwɛɛna tɔbɩŋ nɩtʊ sakɩyɛ. Tɔmpiye nɖɩ ɖɩlɩna lakaɣ wɛkʊʊ cɔlɔ nɛ ɖɩ-tɔbʊʊ se lɩmaɣza kɩzɩtʊ yaa mɩlɩm tɔm.

Tɔmɩŋ tɔbɩŋ lɩzɩtʊ tɛ lɛ, palaba tɔmpiye nɖɩ nɛ tʊmɩyɛ se pɛlɛzɩ ɛyaa wɛtʊ papɩsɩ ɛyaa kpaŋ sʊyaa mbʊ pɩɩkɛtɩna samaɣ yɔ, se palabina politiki tɔm yaa paɖʊna lalaa kʊñɔŋ. Sɔnzɩ paɣtʊ tɛ lɛ, wɛɛkɩtʊ tɔmpiye nɖɩ ɖɩpaɣlʊʊ wobu yɔɔ wobu pɩlɩna wɛɛ cɔlɔ, ɛsɔ sɛtʊ aŋgba cɔlɔ nɛ paɣtʊ ndɩ ndɩ cɔlɔ nɛ lɩmaɣzɛ lɛɛna naa. Hɔɔlʊʊ ŋgʊ kɩ-taa ɖɩnaɣ keekee se pañɩɣ niiye kʊzʊʊ tɔm yɔɔ kɛnɛ.

Kpaŋ kʊdɔmɩŋ tʊmɩyɛ ɖeɖe lɛ tɔmpiye nɖɩ pɔyɔɔdʊʊ ɖɩ-tɔm lɛ kʊzʊʊ yɔɔ pañɩkɩɣ niiye ɛzatʊ tɔm yɔɔ kɛnɛ mbʊ pɩfɛyɩ ɖeu yɔ yɔɔ kɛnɛ kɛlɛ tɔm hʊtʊ sakɩyɛ wɛɛ pɩcɛlɩna lɩmaɣzɩyɛ nɖɩ ɖɩ-yɔɔ. Maɣzɩm taa wiluu tʊmɩyɛ ɖeɖe lɛ, Sigmund Freud ñaɖʊ tɔm ndʊ kɛ kʊzʊʊ nɔmɔʊ taa kɛnɛ, pɩkɛ lɩmaɣzɩyɛ kɩkɛzɩyɛ nɛ pɩkɛ hɩnɛ nɛ kodiye pañɩndʊ. ɛcɔŋna lɛ pɩɣa tɛ lɩmaɣzɩyɛ ɖɩkɩlɩ wɛʊ.

Tɔmpee lɛɛna wena añɔtɩna-ɖɩ yɔ ana yɔ, pɩfɛyɩ ɖeu, kañatʊ, efeletu, ɛzaɣʊ, lɛɣʊ tʊ, kʊdɔŋ, kʊzɔɔtʊ laɖʊ, lɛgɛdɛ tʊ, kʊzɔkpɛndɩyɛ tʊ, tɔmɩŋ ɖɔ sakɩyɛ. Tɔmpiye nɖɩ ɖɩlɩna latɛŋ tɔmpee naalɛ cɔlɔ per ɖɩ-tɔbʊʊ se pɩlɩna nɛ vertere ɖɩɖɩ tɔbʊʊ se lɛɛzɩyʊ yaa kɛzɩyʊ.