Nicolas Copernique

Pɩlɩɩna Wikipediya
Nicolas Copernique

Informa
Ɛ-ɛjaɖɛ Pɔlɔɔñɩ
Ɛ-tʋmɩyɛ Matematiki laɖʋ
Ɛ-ɖɩlʋlɩyɛ Toruń (Thorn), Royal Prussia, Pɔlɔɔñɩ
E-efemiye kɩlʋlɩyɛ Lɛlaɣ fenaɣ kɩyakʋ 19 n̄ɩŋʋ wiye, pɩnaɣ 1473
Ɛ-ɖɩsɩbɩyɛ Frombork (Frauenburg), Prince-Bishopric of Warmia,

Royal Prussia, Pɔlɔɔñɩ

E-efemiye kɩsɩbɩyɛ Agoza fenaɣ kiyakʋ 24 n̄ɩŋʋ wiye, pɩnaɣ 1543
Nicolas Copernic

Palʊla Nicolas Copernic kɛ lɛlaɣ fenaɣ 19 pɩnaɣ 1473 kɛ Toruń, Prusse royale (Royaume de Pɔlɔɔñɩ) tɛtʊ taa nɛ ɛsɩ agoza fenaɣ 24 pɩnaɣ 1543 kɛ Frombork, Prusse royale (Royaume de Pɔlɔɔñɩ) ɛjaɖɛ taa. Ɛkɛ Pɔlɔɔñɩ tʊ nɛ ɛkɛ ɖakʊta, chanoine nɛ astronome. Ɛnʊ ɛñɩnɩna nɛ ɛna se wɩsɩ wɛ sɩ-ɖeɖe nɛ sɩɩcɩɣdɩɣ ɛlɛ tɛtʊ cɔʊna-sɩ nɛ tɩtaŋ. Ndʊ ndʊ ɛñɩnaa nɛ ɛna yɔ, pɛɖɛyʊ-pʊkɛlɛʊ se révolution copernicienne.

Palʊla Nicolas Copernic kɛ lɛlaɣ fenaɣ 19 pɩnaɣ 1473 kɛ Hanséatique tɛtʊ taa kɛ Toruń egetiye taa. Ɛ-ñɩma wɛ ñɩm kamaɣ fɛyɩ. Payaɣ ɛ-caa se Nicolas nɛ ɛkɛ Cracovie tʊ. Powoba pɛwɛɛ Thorn tɛtʊ taa pɩtakɩlɩ leɖuu nɛ Pɔlɔɔñɩ mba paɣzɩ-wɛɛ kpacayʊ. E-ɖoo kɛ Silésia tʊ nɛ payaɣ-ɩ se Barbara Watzelrode (yaa Watzenrode). Copernic caa sɩba pɩnaɣ 1483 mbʊ yɔ nɛ e-egbele weyi payaɣ-ɩ se Lukas Watzelrode (yaa Lucas Watzenrode) yɔ; ɛlɛ kɛ Varmie tɛtʊ taa eevɛkɩ.

Pɩwayɩ kɛ ɛma takayasɩ sɩnɛ:

  • Nicolaus Copernicus-Gesamtausgabe : 1974
  • Kacalaɣ taa lɛ, De Revolutionibus : Faksimile des Manuskriptes ; hrsg. von Heribert M. Nobis. Hildesheim : A. Gerstenberg, 1974. (ISBN 978-3-8067-0331-3).
  • Nabʊlɛ taa lɛ, De Revolutionibus libri sex [kritischer Text] ; hrsg. von Heribert Maria Nobis und Bernhard Sticker. Hildesheim : Gerstenberg, 1984. (ISBN 978-3-527-28326-2).
  • Naputozo taa lɛ ɛma, Kommentar zu De revolutionibus ; hrsg. von Heribert Maria Nobis und Felix Schmeidel. Berlin : Akademie Verlag, 1998. (ISBN 978-3-05-003123-1).
  • Pɩwayɩ kɛ ɛtasa maʊ, Opera minora ; hrsg. von Stefan Kirschner und Andreas Kühne. Berlin : Akademie Verlag, 1994. (ISBN 978-3-05-003498-0).

Copernic tʊma taa wɛ ɛyʊ lɛlʊ sɔɔlɩm[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

E-egbele ɛnʊ ewona-ɩ sukuli nɛ pɩnaɣ 1491 lɛ, ɛsʊʊ Cracovie sukuli kɩ-tɛzɩɣ taa nɛ ɛpaɣzɩ kpɛlɛkɩɣ mathématiques nɛ astronomie (quadrivium), droit nɛ trivium. Copernic pɩsa Pɔlɔɔñɩ lɛ, ɛwɛɛ e-egbele weyi ɛkɛ evɛkɩ yɔ ɛ-tɛ kɛ Lidzbark Warmiński. Ɛtɛŋgaɣ e-egbele ɛnʊ kɛ ɛtʊma sakɩyɛ taa nɛ ɛsɩɣ-ɩ ɖɔɖɔ ɛyaa sɔsɔwa cɔlɔ; ɛlɛ wokaɣ Pɔlɔɔñɩ wiyau cɔlɔ ɖɔŋɖɔŋ. Mbʊ yebina ne ɛpaɣzɩ wiyau ɛnʊ e-tomnaɣ taa alafiya yɔɔ cɔnaʊ. E-gbele Lukas Watzelrode sɩm wayɩu ɖɔdɖɔ mbʊ yɔ, ɛɛwɛɛ nɛ ɛcɔŋ na fadaanaa lalaa(ɛzɩ Maurice Ferber nɛ Johannes Dantiscus) tomnasɩ taa alafɩya yɔɔ cɔnaʊ.