Maɣzɩm kɔɔ labɩtʊ tʊmɩyɛ

Pɩlɩɩna Wikipediya

Maɣzɩm kɔɔ labɩtʊ kpɛlɛkɩtʊ (/psi.ko.te.ʁa.pi/) pɩkɛ fɛbɩtʊ natɩyʊ yaa kɔɔ labɩtʊ natʊyʊ pɩtɩŋna ɛyʊ weyi ɛsɩma pɩtɩŋna kʊdɔŋ ŋgʊ kɩ-yɔɔ yɔ, kɛ ɛyʊ lɛɛlʊ yaa ɛyaa nabayɛ mba palakɩ maɣzɩm taa kʊdɔŋ ŋgʊ nɛ kɩñɔŋ yɔ, ɛlɛ nabʊyʊ taa lɛ pɔsɔzʊʊ kɔɔ lɛɛna ɛzɩ anasaayɩ kɔɔ mbʊ yɔ ŋkpaɣ ŋɖɛɛ. Ɛcɔŋna kʊdɔndɩnaa yɔɔ (piyaa yaa ɛyaa sʊtɩyaa), pɩtɩŋna ɛyʊ tɛ kʊdɔŋ ɖoŋ yɔɔ, nɛ ɛzɩma pʊwɛɛ se ɛɖʊ nesi pɩ-tɛ ɛyʊ yɔɔ yɔ, kɔɔ labɩtʊ ɖɔ sakɩyɛ nɛ laɣsɩ wɛɛ ndɩ ɖɔɖɔ pɩlɩna wɛtʊ ndɩ ndɩ yɔɔ nɛ halɩ nabʊyʊ taa pɩcaɣ kaɖɛ piŋ.

Nabʊyʊ taa pɩlɩna kʊdɔŋ tʊ nɛ kɔɔ laɖʊ pɔyɔɔdɩtʊ cɔlɔ pɩcɛlɩna ɛzɩma panɩɣna ɖama pɩlɩna kʊdɔŋ ŋgʊ kɩwɩɣ-ɩ kɩ-yɔɔ. Kɛlɛ mbʊ lɛ ɛyʊ weyi ɛzɩma pʊ-tʊmɩyɛ paɣeɩ-ɩ tʊmɩyɛ labʊ, nabʊyʊ lɩmaɣza cɔlɔ, yaa cɔɔcɩ ɛsɔ sɛtʊ cɔlɔ.

Maɣzɩm kɔɔ labɩtʊ tʊmɩyɛ tɔmpiye lɩna krɛkɩ kʊnʊŋ lila taa mbʊ se θεραπεία, therapeía (pʊ-tɔbʊʊ kɔɔ wazʊʊ) nɛ ψυχή, psykhê (pʊ-tɔbʊʊ se kalɩzaɣ, fezuu) nɛ matʊ paɣtʊ taa lɛ, pʊ-tɔbʊʊ se maɣzɩm kɔɔ fɛbɩtʊ kpɛlɛkʊʊ tʊmɩyɛ.

Alɩwaatʊ kɩfatʊ tʊ nɛ tɛ tɔbʊʊ nɩɣ lɩna kpaŋ kʊdɔmɩŋ wazʊʊ tʊmɩyɛ tʊ ɛkɛ Ɛŋglɩsɩ ɛjaɖɛ tʊ nɛ paya-ɩ se Walter Cooper Dendy, ɛnʊ lɩza nɛ tɔmpiye psychotherapeia pɩnaɣ 1853. Maɣzɩm kɔɔ labɩnaʊ tʊmɩyɛ tɔmpiye wɛʊʊ yɔ Hippolyte Bernheim lubina-ɖɩ, ɛnʊ kaakɛna Nancii sukuli ñʊʊ tʊ ɛnʊ kaasuzina takayaɣ nakayɛ tɔm ŋga payaa se Hypnotisme, suggestion, psychothérapie kɛ pɩnaɣ 1891. Ŋgʊ ɖɩcɔna kɔyɔ tɔmpiye maɣzɩm kɔɔ labɩtʊ ñɔɔ Caama ɛjaɖɛ kɛ kpaɣɖʊ 19 kɛnɛ.