Keveŋaɣ

Pɩlɩɩna Wikipediya

Keveŋaɣ kɛna kpeɣluu kpɛlɛkɩtʋ tɛyɩtʋ wɛɖʋ ŋgʋ kɩwɛ ɛsɔkaɣ tɛtʋ yɔɔ tɩyɛ yɔ, nɛ pɩcɛlɩna kooka yaa egeetiye naɖɩyɛ yɔ kɛ wɛɛ nayɛ taa. Keveŋaɣ kanɛ, kɛwɛ ndɩ yaa kɛwɛna tʋkaɣ nɛ mbʋ payaɣ size ɛsɔkaɣ yaa ɩsɔkaɣ laɣsɩ kpɛlɛkʋʋ yɔ. Sakɩyɛ tɔŋ yaa yaɣ tʋkaɣ ŋga ɖɔɖɔ size ɛsɔkaɣ ɖɔnɛ kpɛlɛkʋʋ.

Ɛsɔkaɣ laɣsɩ kpɛlɛkʋʋ kɛna n̄ɩɣʋʋ ŋgʋ pɛgbɛlɛkʋʋna alɩwaatʋ yaa wɛɛ leeɖuu yɔ kɛ pazɩ taa yɔ. Pɩcɔ nɛ pɩtɛ n̄ɩɣʋʋ ŋgʋ, paabɩzɩ pɛkpɛlɛkɩ alɩwaatʋ nɛ kʋʋ lɛ, yaa wɛɛ nɛ kʋʋ lɛ, pɩmʋnaɣ size, kɩwɛ lone kʋɖʋmɖɩyɛ taa kɛnɛ koŋ. Pɩmalɩʋna-kʋ nɛ hɛkʋ kʋɖʋmʋʋ taa wɛʋ alɩwaatʋ sakɩyɛ lɛ, kɩtɩlɩ ɖeu kɛ keveŋaɣ alɩwaatʋ.

Wɛɖʋ yaa ɖoŋ n̄ɩɣʋʋ ŋgʋ pɛkpɛlɛkʋʋna keveŋaɣ yɔɔ payaɣ size, keveŋaɣ kpɛlɛkʋʋ. Patɩlɩʋ keveŋaɣ camɩyɛ yaa ɖeu pɩtɩŋɩna kɛ-tɛ ɛsɔkaɣ (atmosphériques) lone taa lakasɩnaa kpeekpe yɔɔ. Mbʋ pɩkpɛndʋ pa-ɩ nɛ pɛcɛlʋʋ pʋʋ hɩɖɛ size keveŋaɣ yɔɔ yɔ, tomnaɣ taa miŋ songuu yaa tomnaɣ taa miŋ saʋʋ (température).

Keveŋaɣ wondu lɛɛtʋ kɔyɔ : ɛsɔkaɣ (pression atmosphérique), lɩm tɛɛ tibuu yaa kilimuu (précipitations), wɩsɩ taa wɛyɛ yaa caɣʋʋ (ensoleillement), nikaɣ wɛʋʋ yaa lone kinidiye (humidité), nɛ pɩtasɩna helim fɛtʋʋ ɖoŋ (vitesse du vent). Wondunaa mba, patɩŋɛ payɩ mbɩ yɔ pɛkpɛndʋʋ payaɣ yaa pɛcɛla hɩɖɛ size keveŋaɣ.

Tombiye keveŋaɣ nɖɩ, ɖɩlɛɛ lɩʋ kajalaɣ taa pombo kɛ fransɩ kɩnʋŋ taa kɛnɛ kɛ kpaɖʋ hiu nɛ naalɛ (12) n̄ɩŋgʋ taa. Tombiye nɖɩ, ɖɩ-tɔbʋʋ kaakɛ kɛlɛʋ yem size, tɛtʋ kpilaa wɛtʋ nɛ hadɛ kiŋ nɛ pɩcɛlɩna wɩsɩ. Ɖajaa sɔsɔ Aristote kɛna kajalaɣ tʋ weyi ɛpɩza ɛtɛyɩ kedeŋa kpeekpe tɛtʋ putuuɖe nɖɩ payaɣna fransɩɩ kʊnʊŋ taa size "globe terrestre" yɔ kɛ kevenzɩ hɔɔlɩŋ kagbanzɩ taa.