Hafɩnɩyɔm

Pɩlɩɩna Wikipediya

Hafɩnɩyɔm kɛ kpɛlɩ kpɛlɛkʊʊ tɛ pʊtʊ weyɩ ɛ-ñʊʊ mayaɣ kɔyɔ 72 nɛ yʊsaɣ ñɩŋa yɔ Hf. Kpɛlɩ kpɛlɛkʊʊ tɛ lɛ hafɩnɩyɔm wɛ ɛzɩ [[sɩrɩkɔnɩyɔm[[ yɔ nɛ pana-ɩ ɖɔɖɔ sɩrɩkɔnɩyɔm ɛnʊ ɛ-tɛ ñɩɣlɩm tɛtʊ taa. Hafɩnɩyɔm tomnaɣ yem kɛ ñɩɣlɩm pʊtʊ kɩɖɛzʊʊ ɛwɛɛ kpʊzɩyɛɛ liidiye tɩyɛ. Palakɩ-ɩ nɛ tʊmɩyɛ tɔnsɩtɛnɩ yozuu ɖeɖe nɛ polukina ñɩɣsasɩ nɛ nazɩyʊ ñʊŋ.

Ɛwɛ manɩɩ, ɛñɩɣlɩsɩɣ nɛ ɛwɛɛ liidiye tɩyɛ. Ɛɛpʊkɩ nɛ pɛlɩ kpɛlɛkʊʊ hɔɔlʊʊ taa ɛwɛ ɛzɩ sɩrɩkɔnɩyɔm yɔ. Kɛlɛ ɛkpɩndaa kpem pɩkɩlɩ sɩrɩkɔnɩyɔm. Pɩnaɣ 1917, ɖɔkɔtɔ sɩnɩyʊ Vladimir Vernadski, Konstantin Avtonomovich Nenadkevich maɣzɩ se ɛlɩza pɩtɩŋna ɔrɩtɩtɩ yɔɔ kɛ pʊtʊ nɔyʊ nɛ hilimiye ñʊʊ kɔyɔ 178, kɛlɛ ɛɖʊ-ɩ pʊtʊnaa 71 nɛ 73 mba paatɛma-wɛ sɩm hɛkʊʊ taa.

Ɛ-nɛ Vernadski palɩmaɣza kɛ kʊyʊma, kɛlɛ ɛnɛ ɛnʊyɔ ɛtɔŋ se payaa pʊtʊ ɛnʊ hɩɖɛ se assium. Paasusa pʊtʊ 72 natʊ tɔm ɖɔɖɔ pɩnaɣ 1907 pɩtɩŋna Geoges Urbain yɔɔ, ɛnʊ weyi esusa ɛ-tɛ ñɩnɩtʊ tɔm pɩnaɣ 1911 yɔ. Ɛyɔɔdɩ se ɛsɩma-ɩ pɩtɩŋna lʊtɛsɩyɔm ɖɔmbɩyɛ kɩmaŋ pɩsʊʊ yɔɔ nɛ ɛya-ɩ se sɛlɩtɩyɔm (yʊsaɣ mayaɣ kɔyɔ Ct) pɩlɩna sɛlɩtɩ ɛyaa cɔlɔ.

Ɛlɛ paa mbʊ yɔ Urbain kpaɣ sɛlɩtɩyɔm ɛzɩ kɛtɛɖaɣ tɛtʊ yɔ, peeɖe Niels Bohr ñɔtɔŋ se pʊtʊ kpaagba tʊ kɛ pɩlʊʊ ŋgʊ kɩ-taa kɛ pʊtʊ 71 nɛ pʊtʊ 72 tʊ ñɛkɛ sɩrɩkɔnɩyɔm ɛgbaɣtʊ. Hevsy tɛ George nɛ Dirk Coster, pɛkɛ Bohr tabalaa, ñɩnɩ pʊtʊ 72 kɛ sɩrɩkɔnɩyɔm ñɩɣlɩm tɛtʊ taa nɛ posusi ɛnatʊ tɔm ɖooo Copenhague (Danemark) kɔlaɣ fenaɣ taa pɩnaɣ 1923.