Fɔsɩfɔrɩ

Pɩlɩɩna Wikipediya
Electron shell 015 Phosphorus
P-TableImage

Fɔsɩfɔrɩ kɛ kpɛlɩ kpɛlɛkʊʊ tɛ pʊtʊ weyi pasɩma-ɩ nɛ ɛ-ñʊʊ mayaɣ 15 nɛ yʊsaɣ ñɩŋa yɔ P. Fɔsɩfɔrɩ tomnaɣ yem wɛna tɔlɩm ndɩ ndɩ, kʊlʊmʊm caʊʊ, pɩsɛɛ cɩɩŋ kpɛdɩŋ yɔɔ. Camɩyɛ kele kele, fɔsɩfɔrɩ kʊlʊmʊʊ wɛ ñalala. Wɛtʊ kɩsɛmtʊ nɛ kɩkpɛɛdɩtʊ pɩzɩɣ pɩkɛ mʊlʊm yaa ɖɔmbɩyɛ.

Hɩɖɛ nɖɩ ɖɩlɩna krɛkɩ kʊnʊŋ taa se φώσφορος (phosphoros), pʊ-tɔbʊʊ se weyi ɛwɛna mʊntʊsʊʊ yɔ nɛ ɛyɔɔdʊʊ wɩsɩ cɔʊʊ tɩɩŋa Venus tɔm, ɖiyiyu tɩɩŋga. Kiɖe nɖɩ pɛcɛla-ɖɩ pɩlɩna mbʊ se fɔsɩfɔrɩ lɩzɩɣ mʊntʊsʊʊ kʊlʊmʊʊ ŋgʊ kɩnaɣ cɩkpɛndʊʊ taa yɔ alɩwaatʊ ndʊ ɛwɛɣ helim taa yem yɔ, pɩlɩna kpɛlɩ mʊntʊsʊʊ yɔɔ. Pɩtɩŋna ɛzɩma kɩjɛyɩɣ pʊtʊ ɛyʊ fezuu labʊ taa pɩkɩlɩ pʊtʊnaa lalaa mbʊ lɛ, ONU nɛ lɛɣtʊ kpɛlɛkʊʊ tʊma tɩnaa tɔ mbʊ se ɛkɛ kajalaɣ tɛtɛɛ ñɩm mbʊ pʊmʊnaa se pɛkpɛlɛkɩ ɛ-tɔsʊʊ labʊ nɛ pʊcɔɔ camɩyɛ.

Alɩwaatʊ ndʊ palɩ fɔsɩfɔrɩ yɔɔ yɔ, pʊtʊnaa hiu nɛ naatozo yeke kaatɛmna wɛʊ ( ɖɩnaɣ-wɛ pɩtɛɛ kpata yɔɔ), ŋgʊ sɔnɔ yɔ pʊtʊnaa mɩnʊʊ nɛ hiu nɛ lutozo wɛna (ŋpɩzɩɣ ŋwili kpɛlɩ pʊtʊnaa pɩlʊʊ cɛŋga yɔɔ). Ɖɔɖɔ ɛzɩ pʊtʊnaa lɛɛlaa yɔɔ pasɩma-ɩ pɩlɩna Lavoisier tʊma yɔɔ pɩnzɩ cabɩ wayi.

Pʊtʊnaa mba patɩla alɩwaatʊ ndʊ palɩ fɔsɩfɔrɩ yɔɔ yɔ mba yɔɔ, C patatɩlɩ ɛ-pɩnaɣ, S ɖɔɖɔ mbʊ, Cu pɩnaɣ -5000, Au pɩnaɣ -3000, Ag pɩnaɣ -3000, Fe pɩnaɣ -2500, Sn pɩnaɣ -2100, Sb pɩnaɣ -1600, Hg pɩnaɣ -1500, Pb pɩnaɣ -1000, As pɩnaɣ 1250, Zn pɩnaɣ 1500 nɛ Bi pɩnaɣ 1500. Ɛyaa mba palɩ pɔ-yɔɔ mbʊ yɔ paha-wɛ hɩla ndɩ ndɩ, Phosphorus fulgurans yaa Lumen conflans (Kunckel), Noctiluca aërea (Boyle), mʊntʊsʊʊ kɩkpɩndʊʊ yaa ɖɔɖɔ Fɔsɩfɔrɩ igneus nɛ Fɔsɩfɔrɩ pyropus ɛlɛ Leibnitz cɔlɔ. Hɩla ana atɩŋga payi mbʊ yɔ pɩlɩna ɛzɩma ɛhaɣ mʊntʊsʊʊ alɩwaatʊ ndʊ ɛmʊ miŋ helim taa yem yɔ.

PhosphComby

Pʊtʊ ɛnʊ palɩɣ ɛ-yɔɔ pɩtɩŋna ñɩɣlɩm pɩsʊʊ tʊmɩyɛ tʊ Hennig Brandt ɛkɛ Caama tʊ pɩnaɣ 1669 pɩtɩŋna hɩm yɔɔ. Lɩmaɣza acaɣ mɛɛsaɣ tɛ pileɖi, ɛlɛ paa pɩɩkɛ ɛzɩma yɔɔ, kpɛlɩ kpɛlɛkɩyʊ Caama tʊ Jean Kunckel nɛ tomnasɩ ɖɔnɛ tʊmɩyɛ tʊ ɛlɛ ñɛkɛ Ɛnglɩsɩ tʊ Robert Boyle pɩza pañɩnɩ pɩnzɩ sakɩyɛ nɛ patɩlɩ pʊ-tɔbʊʊ nɛ pʊ-nɔɔ nɔmɔŋ.