Eeboolaa

Pɩlɩɩna Wikipediya
Epidémie eeboolaa, 2014, Afrika Wɩsɩɖɩɖʋyɛ

Eeboolaa kɛ kʋdɔŋ piye.Kʋdɔŋ pe wena payaɣ se "filovirus" yɔ, a-taa lɛɛɖɛ.

Kʋdɔŋ piye Eeboolaa ɛsʋ ɛyʋ calɩm taa yɔ, anɩza calɩɣna-ɩ kpaʋ. Ɛnɩzɩɣ lɛ, pɩ-taa piyi kɔdɔ kɔdɔ. Pʋwayɩ lɛ, pʋdʋ nɩzɩɣ nɛ calɩm. Kpezuu nakʋyʋ kpa-ɩ kɩfɛyɩ tɛm. Ɛ-yɔɔ lɩɩ pe takɩŋ takɩŋ. Halɩ nɛ sɔnɔ patanada Eeboola kʋdɔŋ piye kɔyɛ. Ɛlɛ, n̄ɩnɩyaa sɔsaa ɖɔŋ maɣzʋʋ kɔ naayɛ yɔɔ se pana se awaɣ kʋdɔŋ piye nɖɛ yaa aawaɣ. Kɔ wena pɔɖɔŋ-yɛ maɣzʋʋ yɔ, ana yɔ "ZMapp" nɛ "favipiravir". Sɛmɩŋ cɔʋna kɔdɔŋ piye nɖɩ nɛ ɖɩtɔyʋʋ kedeŋa kpeekpe.

Kʋdɔŋ piye nɖɩ ɖɩ-wɛtʋ wɛ ndɩ kpem nɛ ɖɩ-tɔm cɛɣ kaɖɛ pɩdɩɩfɛyɩ. Paapɩzɩɣ poɖukuna-ɖɩ se pana ɖɩ-wɛtʋ tɩŋa ɖɔkɔtɔnaa tɩŋa taa yem. Ɖɔkɔtɔnaa sɔsaa mba pɛwɛna ɖɔkɔtɔ wondu sɔsɔtʋ nɛ kɩfatʋ yɔ pa-taa papɩzɩɣ patazɩ camɩyɛ nɛ pana Eeboolaa kʋdɔŋ piye wɛtʋ nɛ mbʋ ɖɩkɛnaa yɔ siŋŋ. Ɖɔkɔtɔ kuduyiŋ sɔsɔŋ weyi ɛ-tɛɛ papɩzɩɣ patazɩ poɖukuna kʋdɔŋ piye Eeboolaa nɛ pɩɩpɩzɩɣ pɩɖɛɛ ɖ;pokɔtɔnaa yɔ, ɛnʋʋ lɛ "laboratoires P4" yaa "BSL-4".

6136 PHIL scientists PPE Ebola outbreak 1995

Pɔɔ nakɛyɛ hɩɖɛ paha kʋdɔŋ piye Eeboolaa. Pɔɔ ŋga kɛɖɛɣna Yambuku tɛtʋ taa. Yambuku tɛtʋ ndʋ tɩwɛ Koŋo ɛjaɖɛ nɛ hayi kiŋ hɔɔlʋʋ taa. Koŋgoo ɛjaɖɛ nɖɩɩ payaɣ lɛɛlɛɛyɔ se Zaayiiri ɛjaɖɛ. Ɛjaɖɛ nɖɩ ɖɩ-tɛ ɖɔkɔtɔ nakʋyʋ taa pacalɩ naʋ kʋdɔŋ piye Eeboola kʋdɔndʋ nɔɔyʋ calɩm taa salaŋ fenaɣ taa pɩnaɣ 1976 taa. Ɖɔkɔtɔ sɔsɔ Peter Piot nana kʋdɔŋ piye nɖɩ. Ɛnʋ nana se kʋdɔŋ piye nɖɩ ɖɩkaɣ sʋʋ ɛyaa 318 calɩm taa nɛ ɖɩkʋ pɩtalɩ ɛyaa 280.

Kʋdɔmɩŋ pe wena payaɣ se "Ebolavirus" yɔ, a-taa lɛɛɖɛ payaɣ se Eeboolaa. Kʋdɔmɩŋ pe ana awɛ kʋdɔmɩŋ pe "filovirus" pɩlɩʋ taa.

Ebola virions

Kʋdɔmɩŋ pe ana awɛ huwa kagbaanzɩ taa. Pʋwɛ kaɖɛ pɩdɩɩfɛyɩ se ɛyʋ ɛpɩzɩ ɛtɩlɩ tokaɣ ŋga kɛwɛ kʋdɔmɩŋ pe ana a-hɛkʋ taa yɔ mbʋ yɔ alɩ ɖama siŋŋ.

Kʋdɔmɩŋ pe wena awɛ kʋdɔŋ piye Eeboolaa tɩyɛ yɔ, anaa yɔ:

  • Kʋdɔŋ piye Eeboolaa tɩtɩŋɛ, paya-ɖɩ ɖɔɖɔ se "EBOV". Ɖooo lɛ, payawaɣ-ɖɩ se "ZEBOV" yaa "Eeboolaa Zaïre". Pɩnaɣ 1976 taa pana kʋdɔŋ piye nɖɩ Koŋgoo ɛjaɖɛ taa. Ɛjaɖɛ nɖɩ payaɣ nɔɔnɔɔ se Zaayiiri. Kʋdɔŋ piye nɖɩ ɖikɩlɩ kaɖɛ kʋdɔmɩŋ pe lɛɛna wena awɛ ɖɩ-tɩyɛ yɔ. Nɖɩ lɩna pɩnaɣ 2014 taa Afrɩka nɛ wɩsɩ ɖʋɖʋyɛ hɔɔlʋʋ taa nɛ ɖɩkʋ ɛyaa sakɩyɛ.
  • Eeboolaa wayɩ lɛ, ɖɩnaɣ kʋdɔŋ piye nɖɩ payaɣ se Suudaanɩ (SUDV) yɔ. Ɖooo lɛ, payawaɣ ɖɩɖɩ se SEBOV yaa Eeboolaa soudan. Suudaanɩ nɛ hadɛ kɩŋ hɔɔlɩŋ taa nɛ Uugandaa pɛ-ajɛɛ taa kʋdɔŋ piye nɖɩ ɖɩlɩwa.
  • Eeboolaa suudaanɩ wayɩ lɛ, ɖɩnaɣ ɖɔɖɔ kʋdɔŋ piye nɖɩ payaɣ se, Rɛɛsɩtɔɔnɩ yɔ (RESTV). Ɖooo lɛ, payawaɣ-ɖɩ se REBOV yaa Eeboolaa Rɛɛsɩtɔɔnɩ. Pɩnaɣ 1983 taa pana kʋdɔŋ piye nɖɩ Rɛɛsɩtɔɔnɩ egeetiye taa Etaazuunii ɛjaɖɛ taa.
  • Eeboolaa Rɛɛsɩtɔɔnɩ wayɩ ɖɔɖɔ lɛ, ɖɩnaɣ kʋdɔŋ piye nɖɩ payaɣ se Fɔɔrɛɛ de Taayii (TAFV) yɔ. Ɖooo lɛ, payawaɣ-ɖɩ se Eeboolaa Fɔɔrɛɛ de Taayii yaa se Eeboolaa "Côte d'Ivoire". Pɩnaɣ 1994 taa pana kʋdɔŋ piye nɖɩ Taayii egeetiye taa wondu kaɖaɣ taa Côte d'Ivoire ɛjaɖɛ taa, Giinee nɛ Liibeeria pa-kamasɩ yɔɔ.
  • Eeboolaa Fɔɔrɛɛ de Taayii wayɩ lɛ, ɖɩnaɣ kʋdɔŋ piye nɖɩ payaɣ se "Bundibugyo (BDBV) yɔ. Ɖooo lɛ, payawaɣ-ɖɩ se BEBOV yaa Eeboolaa Bundibugyo. Pɩnaɣ 2008 taa pana-ɖɩ Bundibugyo egeetiye taa Uugandaa ɛjaɖɛ taa.

Kʋdɔŋ piye nɖɩ payaɣ se Eeboolaa Rɛɛsɩtɔɔnɩ yɔ, pana-ɖɩ pɩnaɣ 1989 taa Filipiini ɛjaɖɛ taa. Ɖɩwɛ ɖɔɖɔ Siini ɛjaɖɛ taa. Ɛyaa kamaɣzaa se kʋdɔŋ piye nɖɩ ɖɩsʋʋ ɛyʋ calɩm taa. Ɛlɛ, pɩnaɣ 2009 taa lɛ, pana se afa ɖɛzɩ kʋdɔŋ piye nɖɩɩ ɛyʋ nɔɔyʋ.

Pana Eeboolaa Bundibugyo pɩnaɣ 2008 taa. Ɖɩ nɛ Eeboolaa Fɔɔrɛɛ de Taayii palɩ ɖama siŋŋ. Ɛlɛ, Eeboolaa Bundibugyo tɔm kɩla kaɖɛ Eeboolaa Fɔɔrɛɛ de Taayii.

Diseased Ebola 2014

Kʋdɔŋ piye Eeboolaa wɛ ɛzɩma wɛtʋ?[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Eeboolaa kʋdɔŋ piye wɛ ɛzɩ ɖalʋ yɔ. Ɖɩwɛ kʋdɔmɩŋ pe wena payaɣ se "Mononegavirales" yɔ a-pɩlɩʋ taa. Kʋdɔmɩŋ pe wena payaɣ se "virus à ARN monocaténaire" waa yɔ, awɛ pɩlɩʋ ŋgʋ kɩ-taa ɖɔɖɔ. Ɖooo lɛ, pakpaɣ-yɛ se awɛ "rhabdovirus" pɩlɩʋ taa. Sɔnɔ yɔ, ɛyʋ naa se kʋdɔmɩŋ pe Eeboolaa waa nɩɣzɩna kʋdɔmɩŋ pe wena payaɣ se "paramyxovirus waa" yɔ. Kʋdɔmɩŋ pe ana a-taa lɛ, ɖɩnaɣ kʋdɔmɩŋ pe wena ayeki nɛ nɩŋgbatiŋ nɛ kpizim pakpaɣ ɛyʋ yɔ.

Kʋdɔŋ piye Eeboolaa ɖaɣlaa ɛzɩ 0,8 yaa 1 μm mbʋ yɔ. Ɛlɛ, naɖɩyɛ pɩzɩɣ ɖɩɖaɣlɩ pɩtalɩ 14 μm mbʋ yɔ. Kʋdɔŋ piye nɖɩ ɖɩwalɩɣ pɩtalɩ 80 nm mbʋ yɔ. Ɖɩ-taa wɛ mbʋ payaɣ se "nucléoprotéines NP et VP30 waa yɔ. Mbʋ payaɣ se, "matrice hélicoïdale" yɔ, ɖihuuzi ɖɩ-yɔɔ. "Matrice hélicoïdale" ɛnʋ ɛwalaa pɩtalɩ ɛzɩ 40 yaa 50 nm mbʋ yɔ. Pa-taa wɛ " protéines VP24 et VP40 waa". Tɔnʋʋ nakʋyʋ, kɩwɛ lɛfɩɩɩ, ŋgʋ huuzina pɩ-tɩŋa payɩ mbʋ yɔ pʋ-yɔɔ. Kɩ-taa wɛ mbʋ payaɣ se "glycoprotéines GP waa" yɔ.

Kʋdɔŋ piye Mbʋ payaɣ se"ARN" pɩ-ɖaɣlakɩŋ "GC" ɖɔ ɛzɩma yɔ.

Eebolaa 18,96 kb 41,1 %
Suudaanɩ 18,88 kb 41,3 %
Rɛɛsɩtɔɔnɩ 18,89 kb 40,6 %
Fɔɔrɛɛ de Taayii 18,93 kb 42,3 %
Bundibugyo 18,94 kb 42,0 %

Kʋdɔŋ piye nɖɩ payaɣ se "Marburg" yɔ, ɖɩ-taa n̄ama n̄ama naa ɖaɣlaa ɛzɩ 19,11 kb mbʋ yɔ. Mbʋ payaɣ se "GC" yɔ pʋwɛ pa-taa pɩtalɩ 38,8 % mbʋ yɔ. Ŋgʋ, kʋdɔŋ piye nɖɩ payaɣ ɖɩɖɩ se Lloviu yɔ, ɖɩɖɩ-taa n̄ama n̄ama naa n̄aɖaɣlaa ɛzɩ 18,93 kb mbʋ yɔ nɛ "GC" n̄ɛwɛɛ pa-taa pɩtalɩ 46,0 % mbʋ yɔ.

Sɛmɩŋ kɔŋnana kʋdɔŋ piye Eeboolaa. Kɔzɩ kɔzɩ Egipiti ɛjaɖɛ taa sɛmɩŋ kɩsɛmɩŋ. Pana mbʋ pʋwɛɛ pɩkaɖɩɣna kʋdɔŋ piye Eeboolaa Zaayiiri yɔ sɛmɩŋ naadozo calɩm mbʋ payaɣ se seerɔɔm yɔ pɩ-taa. Sɛmɩŋ ɛnʋ ɛ-hɩla yɔ: Hypsignathus monstrosus nɛ Epomops franqueti nɛ Myonycteris torquata. Ŋgʋ ɖooo mbʋ yɔ patana kʋdɔŋ piye Eeboolaa sɛmɩŋ ɛnʋ ɛ-calɩm taa kaʋ. Pɩtɛkɛ sɛmɩŋ taa ɖeke kʋdɔŋ piye Eeboolaa wɛɛ. Kʋdɔŋ piye nɖɩ ɖɩwɛ ɖɔɖɔ yuŋ nɛ n̄ɛya nɛ kɩlɩndɩyɩŋ nɛ n̄ɩtʋ taa nandʋ natʋyʋ natʋyʋ ɛzɩ tɩkpayɩŋ nɛ ahuwa pa-taa.

Ɛlɛ, sɛmɩŋ kɩlɩɣna yɛlɩnaʋ kʋdɔŋ piye eeboolaa kpem. Ɖooo lɛ, ɛyaa kasɩmaa sɛmʋʋ ɖɛzɩɣ kʋdɔŋ piye nɖɩɩ n̄ɩtʋ taa nandʋ natʋyʋ nɛ alɩwaatʋ ndʋ ɛyʋ tɔkɩ tɛtɛ kpɩnɛ nɖɩ pɩɖɛ-ɖɩ yɔ pʋcɔ pɩɖɛɛ-ɩ .Yazɩ pɩtɛkɛ mbʋ. Sɛmʋʋ pɩzɩɣ kɩɖɛzɩ kɩudɔŋ piye nɖɩɩ ɛyʋ kpaakpaa.

Ɖɩɣa afanaa taa pɩzɩɣ pʋwɛɛ kʋdɔŋ piye Eeboolaa. Alɩwaatʋ ndʋ kʋdɔŋ piye Eeboolaa sʋʋ afa calɩm taa lɛ, afa mooyom kpeŋ n ɛ pʋwɛɛ ɛzɩ afanaa kʋdɔmɩŋ lɛɛŋ kpaɣʋ-wɛ nɛ pɛwɛɣ yɔ.

Écoépidémiologie[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Ɛzɩma pɩtɩŋʋʋ nɛ Eeboolaa sʋʋ ɛyʋ calɩm taa?[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

  • Eeboolaa cɔʋ cɔʋ mbʋ kedeŋa yɔɔ yɔ, ɛyʋ tatɩɩtɩlɩda camɩyɛ. Ɛlɛ, ɛyʋ nawa se Sɛmɩŋ cɔʋna Eeboolaa kʋdɔŋ piye kedeŋa yɔɔ paa le. Sɛmɩŋ ɖɛzɩɣ kʋdɔŋ piye nɖɩ tɩkpayɩŋ. Ɛyʋ n̄ɛyɛlɩɣ lakʋ taa nɛ ɛkʋʋ awayɩ nandʋ. Awayɩ nandʋ ndʋ, yee Eeboolaa ɛtɛma sʋʋ tɩ-calɩm taa yɔ, alɩwaatʋ ndʋ ɛyʋ tɔkɩ-tʋ yɔ, kʋdɔŋ piye nɖɩ ɖɩɖɛɣ-ɩ kpaakpaa. Eeboolaa sʋʋ ɛyʋ calɩm taa kpaakpaa alɩwaatʋ ndʋ ɛtɔkɩ Sɛmʋʋ nandʋ yɔ, kɔzɩ kɔzɩ sɛmʋʋ ŋgʋ payaɣ se "Hypsignathus monstrosus" yɔ.

Eeboolaa sʋʋ ɛyʋ calɩm taa lɛ, alɩwaatʋ ɛzɩma ɛnaɣna?[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Eeboolaa kʋdɔŋ piye ɛsʋ ɛyʋ calɩm taa yɔ, kɩyakɩŋ naalɛ yaa kɔyɔ kɩyakɩŋ nɛɛlɛ nɛ kʋɖʋmʋʋ wiye ɛnaɣna. Ɛlɛ, kɩyakɩŋ naanza yaa kɔyɔ kɩyakɩŋ nakʋ wayɩ ɛyʋ kɩlɩɣ naʋ se Eeboolaa sʋ ɛ-calɩm taa. Eeboolaa sʋʋ ɛyʋ calɩm taa lɛ, kpɩtaʋ mpilim wayɩ kɩpaɣzɩɣ kʋ-tʋmɩyɛ labʋ ɛ-calɩm taa. Kʋdɔŋ piye nɖɩ ɖɩtɔkɩ ɛ-hʋyɩŋ tɛɛ, ɖɩtɔɔ ɛ-hʋzɩŋ nɛ pʋdʋ paɣzɩ anɩza nɛ calɩm. Piileɖiɣ nɛ pʋdʋ sɩ, mbʋ yɔ pɩlakɩ mbʋʋ lɛ, pɩɖɩkɩ e-feziŋ.

Eeboolaa sʋʋ ɛyʋ calɩm taa lɛ, kʋcɔʋ ɛyʋ nandʋ kpeekpe kɩta. Kʋtɔkɩ ɛ-mɔɔ taa n̄ɩm tɩŋa payɩ kɩsɔyɩ ɛ-calɩm. Kɩcɔʋ ɛ-fɩtɩyɩm taa, kʋsʋʋ ɛ-hʋzɩŋ tɛɛ, kɩtɔɔ ɛ-hɔyɛ nɛ e-yozaɣ, kɩsʋʋ ɛ-ladɩho tɛɛ, kɩcɔɔ e-tomnaɣ tɩŋa taa, kʋsʋʋ e-loyuu taa. Ɛyʋ ɛnʋ ɛtɛŋna sɩm mbʋ calɩm fɛyɩ ɛ-yɔɔ, feziŋ n̄aakpaɣ.

Kʋdɔŋ piye Eeboolaa wɛ ndɩ kpem nɛ kʋdɔmɩŋ pe lɛɛna mbʋ yɔ, kʋsʋ ɛyʋ calɩm taa yɔ, kɩtɩŋɩɣna tɔɔʋ ɛ-taa mbʋ mbʋ pʋwɛɛ nɛ pʋdʋ caɣ wezuu yɔ pɩtɩŋɛ. Pʋdʋ ɛnʋ ɛ-yɔɔ lɩɣ pe kɩsɛma naayɛ, anɩza naayɛ kpayɩ, ɛnɩzɩɣna calɩm. Pʋtɔkɩ ɛ-tɔnʋʋ yɔɔ, pʋtɔɔ ɛ-tɔnʋʋ tɛɛ. E-tomnaɣ ɛɛtazɩɣ wɛʋ ɖoŋ, kɛwɛɣ yem ɖɔfɩɩɩ. Ekpeziɣ nɛ e-tomnaɣ cɩyɩɣ.

Ɛzɩma Eeboolaa ɖɛʋ ɛyaa[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Alɩwaatʋ ndʋ ɛyʋ ɖukuuna weyi Eeboolaa kpa-ɩ yɔ ɛ-calɩm yaa ɛ-hɩm yaa ɛ-kɩjɛbɛyʋʋ yaa ɛ-ndaatʋ yaa ɛ-mʋʋna yaa e-soŋaɣ yɔ, kʋdɔŋ piye Eeboolaa ɖɛɣ-ɩ kpaakpaa. Ɖɔkɔtɔnaa pɩkɩlɩɣ ɖɛʋ alɩwaatʋ ndʋ paacɔŋna weyi Eeboolaa kpa-ɩ yɔ ɛ-yɔɔ yɔ. Pʋ-yɔɔ pʋwɛɛ se cɩɖɩcɩɖɩ wɛtʋ nʋmɔʋ ɛkpa ɖoŋ ɖɔkɔtɔnaa tɩŋa taa. Pʋwɛɛ ɖɔɖɔ se wondu ndʋ palakɩna-tʋ nɛ tʋmɩyɛ yɔ, pɔhɔ-tʋ miŋ ɖeu yaa pɔn̄ɔɔzɩ-tʋ camɩyɛ nɛ pʋcɔ palana-tʋ nɛ tʋmɩyɛ. Ɖɔkɔtɔnaa sakɩyɛ sɩba pɩtɩŋna kaakendu ndʋ tɩ-yɔɔ nɛ piyele nɛ Eeboolaa tɛzɩɣ tɔyʋʋ kʋtɔyʋ.

Eeboolaa ɛkpa ɛyʋ yɔ, piileɖiɣ nɛ pʋcɔ kɩɖɛɛ ɛ-cɔlɔ n̄ɩma. Alɩwaatʋ ndʋ ɛyʋ ɖukuuna weyi Eeboolaa kpa-ɩ yɔ ɛ-calɩm yaa ɛ-ndaatʋ yaa ɛ-mʋʋna yaa e-soŋaɣ yaa ɛ-halɩtʋ yaa ɛ-abalɩtʋ taa lɩm yɔ, pɩɖɛɛ-ɩ kpaakpaa. Weyi Eeboolaa kpa-ɩ yɔ, paa ɛkɔma ɛsɩ yɔ, pʋfɛyɩ se ɛyʋ eɖukuna-ɩ yem nɛ ɛtɛlɛɛ nesi huyuu ŋgʋ kiyeki se kʋdɔŋ piye naɖɩyɛ ɛtaaɖɛɛ-ɩ yɔ. Afrɩka hɔɔlɩŋ nɩɩyɛ taa sɔnzɩ pɔzʋʋ se, ɛyʋ ɛsɩba yɔ, pʋwɛɛ se pɔsɔ-ɩ lɩm, pɔn̄ɔɔzɩ-ɩ camɩyɛ nɛ pʋcɔ pepimi-i. Pɛtɛŋɩ-ɩ pim lɛ, pɔcɔ kɔyɛ sɩɖʋ ɛnʋ ɛ-nɔnɔɔ taa nɛ pasɩɩ n̄anaɣ nakɛyɛ taa nɛɛ paa anɩ ɛsaŋ-pʋ e-nesi nɛ pʋcɔ ekpe ɛ-tɛ. Pɩdɛ lakasɩ nzɩ siyeki nɛ Eeboolaa kʋdɔŋ piye ɖɛɣ ɛyaa tɩŋa. Koŋgoo ɛjaɖɛ taa nabɛyɛ tɔɔ tɩkpayʋ natʋyʋ nɛ Eeboolaa kpa-wɛ. Pʋ-yɔɔ pɩfɛyɩ ɖeu se ɛyaa eleɣyina tɩkpayɩŋ yem yaa pɔtɔɔ ɛ-nandʋ. Ɖɔɖɔ lɛ, sɛmɩŋ cɔlɔ pɩlɩɣna nɛ Eeboolaa tɔyʋʋ kedeŋa kpeekpe. Abiijanɩ ɛjaɖɛ taa sɛmɩŋ kɩlɩ tɔyʋʋ.

Eeboolaa kʋdɔŋ piye

Ɛzɩma pawaɣ Eeboolaa?[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Halɩ nɛ sɔnɔ patanada Eeboolaa kɔyɛ hayʋʋ. Ɛyaa mba eeboolaa kpawa yɔ, mɩnʋʋ yɔɔ lɛ, ɛyaa 90 sɩba. Mbʋ wɩlɩɣna se Eeboolaa kɛ kʋdɔŋ ŋgʋ kʋ-tɔm caɣ kaɖɛ siŋŋ Afrɩka tɛtʋ taa yɔ. Ɖɔkɔtɔnaa fɛyɩna wondu yaa kɔ wena pʋpɔzʋʋ se pawaa yaa palʋbɩna Eeboolaa yɔ. Ɛlɛ, papɩzɩ patɩŋna mbʋ payaɣ se "Traitements symptomatiques" yɔ pʋ-yɔɔ nɛ pɩɖaŋ se kʋdɔŋ tʋ ɛtaasɩ. Un vaccin vivant atténué expérimental donne des résultats encourageants chez le singe51. Il a été administré en mars 2009 à une chercheuse travaillant sur le virus, après une possible contamination accidentelle. L'évolution en a été favorable52.

Paa mbʋ yɔ, lakɩŋ fenaɣ pɩnaɣ 2009 n̄ɩnɩyʋ halɩn̄ɩnʋ nɔɔyʋ laba tʋmɩyɛ nɛ kɔyɛ naɖɩyɛ nɛ ɛla nɛ tɩkpayʋ nɔɔyʋ yɔɔ cɛ, Eeboolaa kakpa-ɩ.

Pɔɖɔŋa maɣzʋʋ kɔ naayɛ tɛtɛkpɩnɛ yɔɔ se pana se alakɩ tʋmɩyɛ naa aalakɩ. Ɛsɔ ɛsɩna pɩdɛ n̄ɩnɩyaa mba. Kɔ ana a-taa yɔ " l'ARN polymérase". Ɖɔkɔtɔnaa maɣzɩ seerɔɔm ŋgʋ payaɣ se "ZMapp" yɔ nɛ papɩzɩ pawaa Ameriika tɛtʋ taa kʋdɔŋ tɩnaa naalɛ mba Eeboolaa kpa-wɛ yɔ. Kɛyɩna fenaɣ pɩnaɣ 2014 taa pamaɣzɩ seerɔɔm ŋgʋ. Seerɔɔm ŋgʋ, palaba-kʋ nɛ taba hatʋ. Jaapɔɔnɛɛ ɛjaɖɛ taa n̄ɩma ɖɔɖɔ n̄an̄ɩnaa nɛ pamaɣzɩ kɔ naayɛ kɛ holaa mba Eeboolaa kpawa yɔ. Pɩkpa-wɛ nɛ pɩla kɩyakɩŋ loɖo lɛ, palaba pɔ-yɔɔ tʋmɩyɛ.

Ɛzɩma pʋwɛɛ se ɛyʋ ɛla nɛ Eeboolaa ɛtaakpa-ɩ?[ñɔɔzɩ | ñɔɔzɩ wikicode]

Pʋwɛɛ se :

  • ɛyʋ esuu e-nesi huyuu nɛ ehuuzi ɛ-tɩŋa yɔɔ nɛ wonuu nakʋyʋ nɛ pʋcɔ ɛkʋ tɛtɛkpɩnɛ nɖɩ Eeboolaa kpawa yɔ. Pʋwɛɛ ɖɔɖɔ se ɛyʋ epiŋ tɛtɛkpɩna wena ɛkʋ-yɛ mbʋ lɛ, ɛla ɖɛfɛɛɛ nɛ ɛtaaɖukuni-yɛ yem. Pʋwɛ ɖeu ɖɔɖɔ se ajɛɛ n̄ʋʋdɩnaa ɛlʋ nɛ tɛtɛkpɩna ɛtaacɔʋ ajɛɛ tɩŋa nɛ ataŋ yem.
  • ɛyʋ ɛtɩzɩ paa calɩm yaa nandʋ ndʋ pɩpɩɩ camɩyɛ siŋŋ nɛ pʋcɔ ɛtɔɔ.
  • ajɛɛ wena a-taa Eeboolaa tɛma lɩʋ yɔ akɛdɩ ajɛɛ lɛɛna taa n̄ɩma mbʋ Eeboolaa lakɩ nɛ ɛzɩma mbʋ palakɩ se paɖɩɣ-kʋ kaʋ yɔ, pɩkpɛndɩna lesi labʋ taa mbʋ yɔ. Ɛyaa mba pasɩbɩna eeboolaa yɔ, pʋwɛɛ se, pataasɩ-wɛ, pepimi-wɛ kpaakpaa. Pe-ɖipimiye pʋwɛɛ se ɛyaa ɛtɩlɩ labʋ nɛ Eeboolaa ɛtaaɖɛɛ-wɛ.
  • ɛyʋ eposi ɛ-tɩ nɛ mba Eeboolaa kpa-wɛ yɔ. Pɩkɩlɩ ɖeu se ɛyʋ ɛtaayɛlɩ yem se ewoki ɖɔkɔtɔnaa taa. Pʋwɛɛ ɖɔɖɔ se ɖɔkɔtɔnaa ɛtɩlɩ camɩyɛ ɛzɩma mbʋ pʋwɛɛ se pɔcɔna mba Eeboolaa kpawa yɔ pɔ-yɔɔ yɔ. Pɩkɩlɩɣ ɖeu se pɛkɛzɩɣ mba Eeboolaa kpawa yɔ kɩjaʋ nɛ patɩlɩ ɛzɩma mbʋ pɔcɔna pɔ-yɔɔ yɔ ɖeu. Pʋwɛɛ se pɔsɔ mba pasɩbɩna Eeboolaa yɔ miŋ kʋsɔbʋ. Pʋwɛɛ se ɖɔk;potɔnaa esuu mbʋ payaɣ se "filtre à air" yɔ pʋcɔ pɔcɔna mba Eeboolaa kpawa yɔ pɔ-yɔɔ.
  • ɖɔkɔtɔnaa ehoyisi miŋ n̄ɩɣtʋ ndʋ pakpakɩɣ se palana tʋmɩyɛ yɔ tɩtɩŋa.

Pɩnaɣ 2000 taa Eerɔɔpʋ tɛtʋ ha waɖɛ kɩ-tɛ ɖɔkɔtɔnaa se patazɩ nɛ pana kʋdɔŋ piye Eeboolaa kɛ mbʋ yɔ. Ɖɔkɔtɔ kuduyuu ŋgʋ kɩ-tɛɛ palakɩ n̄ɩnʋʋ tʋmɩyɛ yɔ, kɩ-tɛɛ pʋwɛɛ se patazɩ nɛ pana mbʋ Eeboolaa kɛwa yɔ. Lyon egeetiye taa, Fransɩɩ ɛjaɖɛ taa ɖɔkɔtɔ kuduyuu ŋgʋ payaɣ se "laboratoire P4 Jean Mérieux" yɔ, kɩ-tɛɛ palaba Eeboolaa yɔɔ tʋmɩyɛ.

Pɩnaɣ 2012 taa Ŋgbɛyɛ nɖɩ payaɣ se "NIH" yɔ, ɖɩwɛ Etazuunii ɛjaɖɛ taa; ɖɩpaɣzɩ cɛlʋʋ liidiye "Albert Einstein College of Medicine" ɖɔkɔtɔ se kɩn̄ɩnɩ nɛ kɩna mbʋ pʋwɛ Eeboolaa taa kpem yɔ nɛ ɛzɩma mbʋ kʋdɔŋ piye nɖɩ ɖɩcɔʋ kpɩnɛ calɩm taa yɔ.