Yoŋ loluu nɛ i-nɩmaŋɖɩɣʋ: lɛɣtʋ nɛ aɖaŋnaa

Pɩlɩɩna Wikipediya

Yoŋ lòluu nɛ i-nɩmaŋɖɩɣʋ: lɛɣtʋ nɛ aɖaŋnaa

Laŋhɛzɩyɛ alɩwaatʋ taa:yee ɛyʋ ɛkpɛlɛkɩ sukuli taa yaa ɖɩkpɛlɛkɩyɛ paa nɖɩ ɖɩ-taa yoŋ hɛzʋʋ lɛɣtʋ yɔ, ɛpɩzɩɣ ɛlakɩ lakasɩ ǹzɩ sɩñɔɔzʋʋ yɔ you alɩwaatʋ taa. M̀bʋ ɛkpɛlɛkaa yɔ, piyeki nɛ ɛwɛɛna lɔŋsɩŋɖɛ, wɛtʋ kɩbandʋ nɛ pɩzɩtʋ ɛzɩ: tɩdaʋ, niyelɔŋ, toovenimyɔɔdʋ, ŋgbɛyɛɖʋʋ, nɔɔyʋ yɔɔ kiikpilinaʋ, yɔɔdɩɖɩyɔɔdɩ kɩbam, nɛ ɖamacamɩyɛtɔmnɩʋ

Yoŋ nɛ ɖamayɔɔhɔzɩŋkpaɣʋ wɛɛkɩɣ mbʋ yɔ pʋɖɔɔ: weziŋ lesuu, ñɩm lessu, samaɣ tomnaɣ fɛyɩ kɔ-yɔɔ, ɛyʋ nandʋ fɛyɩ ɛ-yɔɔ, tɛyʋʋ, tʋ̀ʋ́ʋ̀, ɛyaa kʋʋ, tabakʋʋyaɣñɔʋ kɛɖɛlɛsaɣ nɛ ñʋʋdaafɛyɩtɔm (délinquance, ñʋʋdaatɛmatɔm, ɛjaɖɛnɛɖɩyɔɔñɩm nɛ samaɣwazaɣwondu pɛ-wɛɛkʋʋ, ɛyaa kɛɣ tɛtʋ, kʋdɔmɩŋ, ñʋʋdatɛmatɔm, pakpanɛɖoŋkʋzʋʋ nɛ kʋzʋʋ kadadayaɣ, samaɣ camɩyɛcaɣʋ tʋma ɛɛdasɩɣ ɖɔm camɩyɛ, ɛzɩ sukulinaa, ɖɔkɔtɔnaa mbʋyɔ, pp.

You alɩwaatʋ taa, Kedeŋga Kpeekpe yɔɔ Ɛyʋñʋʋyabʋ Waɖɛ (DIH) cɔŋnɩna yoŋ nɛ ñaɖɩŋ tɔm yɔɔ. DIH kandayɩɣ ɛyaa mba you ha-wɛ ɛjandʋ yɔ, pe-weziŋ nɛ pɛ-ɛyʋtʋ pɔ-yɔɔ, nɛ kɩlakɩ se ɛyaa ɛdaakɩlɩ you siziŋ nɩʋ. Paɣtʋ ndɩndɩ paɖʋwa nɛ tɩpasɩɣ you lɛɣtʋ nɛ ki-wondu ɖoŋ nɛ tuhuuzuu mba paalakɩ you yaa paadasɩɣ you labʋ yɔ, pɔ-yɔɔ. DIH kɛna you alɩwaatʋ taa ɛyʋ wezuu yɔɔ kandayʋʋ paɣtʋ, kɩɩlɛɛzɩɣ ɛyʋ waɖɛ yɔɔ kandayʋʋ paɣtʋ, tʋtʋ ñakandayɩɣ yɔɔ paa alɩwaatʋ ndʋ. Ɛyʋ waɖɛ paɣtʋ hɔɔlɩŋ ɩnʋ ɩ-nɩɩlɛ, itekiɣ ɖama nɛ ɩsɔzʋʋ ɖama ɖoŋ.

Pàɖʋ Kedeŋga Kpeekpe yɔɔ Ɛyʋñʋʋyabʋ Waɖɛ wɩlʋʋ nɛ kpɛlɛkʋʋ tàmaɣ nakɛyɛ nɛ payaɣ-kɛ se “Ɖɩtazɩ Kedeŋga Kpeekpe yɔɔ Ɛyʋñʋʋyabʋ Waɖɛ paɣtʋ taa” (EDH).

Yoŋ kaʋkaɣʋ kɛna Ajɛyakɩgbɛndʋʋ Ƞgbɛyɛ taa kɩlabɩm taa sɔsɔm nabʋyʋ, ɛzɩ kɩ-tamaɣnɛpaɣtʋɖʋʋ takayaɣ taa kɔɔnɔɔ cɛcɛyaɣ yɔɔdʋʋ ndʋ yɔ. Kɛlɛ, kpaɣna pɩnaɣ 1980 nɛ kɛ-sɩndaa pɩnza hiu nzɩ sɩtɩŋgaa yɔ nɛ sɩ-tɛm, ñaɖɩŋ hɔyʋʋ lɛɣzɩ wɛtʋ kiya. Ɖoo’lɛ, ajɛya yowaɣna, lɛɛlɛyɔ, ɛjaɖɛ kʋɖʋmɖɩyɛ taa ɛyaa younina ɖama. Ɛyaa mɛndɛkɛ sɔɔjawaa wɛ́ɛ hɛkʋnɛhɛkʋ, pɩ́kɩlɩna se nabʋyʋ taa lɛ, ḿba yoyaa paŋnɩna ɛsɛ.

Pɩnaɣ 1990 kiŋ yoŋnɩmaŋɖɩɣʋ sɔzɩ kpegbeka, ɛlɛ Takayaɣtaamayʋ Sɔsɔ, Boutros Boutros-Ghali, lɩzɩ tamaɣ ŋga nɛ ɛyaa-kɛ se An Agenda for Peace (Ɖikuli kamanaŋ nɛ ɖɩkɔna laŋhɛzɩyɛ) yɔ, ka-hɩɖɛ taa. “Kɩjɛkʋjɛbʋ diplomasii” yɔɔ tàmaɣ ŋga kakɩlɩ ñʋʋ siɣuu nɛ kacaɣ se “pála pɩ-tɩŋgɛ nɛ pakaɣ ñaɖɩŋ nɩmaŋ, nɛ ɖenɖe ñaɖʋʋ tɛma pazʋʋ hɔyʋʋ yɔ, pála hɛɛ nɛ pɩsɩɩna fɛyʋʋ pɩdaakpa pʋʋ, nɛ kʋ̀hɔyɩ ɖenɖe yɔ, kɩ́sɩɩna peeɖe kɩdaataana lalaa” .

Kɩjɛkʋjɛbʋ diplomasii lʋkɩ se ɛyaa ɩɖʋ sɔɔlɩm nɛ ɖenɖe ñɔsɩ kʋyʋʋ nɛ pɩwɩlɩɣ se pɩcaɣ tuluu yɔ, pɛcɛ kɩjɛkʋ, pákatɩɣ yoyaa nɖekenɖeke, pa nɛ wɛ pɔcɔɔlʋʋ, pɛhɛzɩɣ pa-laŋga nɛ papɩsɩɣna yoyaa lalaa yɔɔ nɛ péyéle nɛ ɖamayɔɔdɩnaʋ wɛɛ, cɔɔlʋʋ nɛ ɖamanɩnaʋ wɛɛ, nɛ tɔm taa tɛyʋʋ wɛɛ, ɖɩnɛ lɛ, pɩ́sa nɛ páɖɩzɩɣ youmiŋ ɖoo ɛ-ɖɩpʋʋlɩyɛ nɛ pápɩzɩɣ páyaɣdɩɣ nikaɣlɩm nɛ pɛ́hɛzɩɣ ñaɖɩŋ ajɛya taa nɛ ajɛya hɛkʋdaa. Kɩjɛkʋjɛbʋ diplomasiiwazɩɣ ñaɖɩŋ loluu, yoŋ ɖɩzʋʋ nɛ laŋhɛzɩyɛ kɔnaʋ pa-taa.

Pɩnaɣ 1997, paɖʋ kɔmisiyɔɔ ŋgʋ nɛ payaɣ-kʋ se Commission Carnegie se kʋcɔna yoŋ weyi ɩkɔŋna sɩm kɛɖɛlɛsaɣ yɔ i-tɔm taa yɔ, kɩtazɩ pɩ-taa camɩyɛ nɛ ɛyaa nɩɩ Pɩcaɣtuluukɩjɛkʋjɛbʋnɛ Pɩdaatuliwiɖiiɩjɛkʋjɛbʋpɔ-tɔbʋʋ .

CEDEAO taa lɛ, Pɩcaɣtuluukɩjɛkʋjɛbʋ tɔbʋʋ se, ñɔsɩ ñɛyɩ ɖeli se pɩcaɣ tuluu, nɛ ɛyaa la m̀bʋ se pɩ́sɩɩna fɛyʋʋ yɔ, ɛzɩ pamakʋʋ kubusi nɛ pacɩkɩ ɛyaa cɩkpalʋʋ se nabʋyʋ caɣ labʋ yɔ, pákatɩɣ yoyaa nɖekenɖeke, pa nɛ wɛ pɔcɔɔlʋʋ nɛ ṕamʋʋ po-youwondu kɩjɛkʋ nɛ petiyuu youhɛzɩyaa koyindinaa tɛ yaa pákakɩ CEDEAO laŋhɛzɩyɛ sɔɔjanaa pɛ-hɛkʋdaa se payasɩ-wɛ kɩjɛkʋ yɔ.

Pɩdaatuliwiɖiiɩjɛkʋjɛbʋ yɔ, lɑŋhɛzɩyɛ ɛwɛɛ tam yɔɔ kɛ ɛlɛ lʋkɩ, ehuyuu se ɛna se lee youlila wɛɛ, ɛzɩ politiki nɛ kewiyaɣ tʋma taa kɩlɛɛzʋʋ (tʋmacamɩyɛlabʋtaatʋ́ʋ), huuutʋma taa kɩlɛɛzʋʋ, ɛyaa ɖoŋ kpazʋʋ pa-tʋma labʋ taa, nɛ ɛyaa seɣtɩɣ se pɛ-ɛsɛ ekulina maɣzɩmdaalaŋhɛzɩyɛwɛʋ́ .

Yoŋ nɩmaŋɖɩɣʋ tɔm taa’lɛ, Kɩjɛkʋjɛbʋ diplomasii pɩzɩɣ kʋtʋʋzɩ m̀bʋ pála yɔ: paɖʋʋ ɛyaa pála ankɛɛtɩnaa, paɖʋʋ ɛyaa nɛ pakatʋʋ koyindɩnaa nɛ pɔñɔɔzʋʋ pɛ-hɛkʋdaa, yee pɩdacaɣ nɛ ɖamanɩnaʋ wɛɛ kɔyɔ, paayeki nɛ tɔm lɩɩ, koyindɩnaa taa weyi ɛ-ñʋʋ taa wɛ ɖoŋ nɛ ɛɛnɩɣ tɔm yɔ, pɛfɛzɩɣ ɛ-ɛsɛ se ɛlaba pɛcɛkɩ e-lila nɛ ɛwɛɛ e-ɖeke nɔɔyʋ eekeŋna-ɩ, pákatɩɣ yoyaa nɖekenɖeke, pa nɛ wɛ pɔcɔɔlʋʋ, pɛhɛzɩɣ pa-laŋga nɛ papɩsɩɣna yoyaa lalaa yɔɔ nɛ péyéle nɛ ɖamayɔɔdɩnaʋ wɛɛ, cɔɔlʋʋ nɛ ɖamanɩnaʋ wɛɛ, nɛ tɔm taa tɛyʋʋ wɛɛ.

Pʋmʋnaa se ajɛyakpeekpetɔmnam aŋgba nɛ kɛbɛlɛsaɣajɛtɔmnamaŋgba, ajɛya taa kewiyisi nɛ aŋgba mɛwɛmandɩyɔɔwaa paɖʋ yoŋkaʋkaɣʋ tɔm pa-tʋma labʋ taa, ɖɔɖɔ lɛ, pɔ́tɔzɩ ɛyaa nabɛyɛ yoŋkaʋkaɣʋ tʋma ndɩndɩ taa, pɛkpɛndɩ-wɛ nɛ yoŋkaʋkaɣʋ ɖʋ politikinaa mba yɔ, pefengiɣ nɛ panaɣ se ɛyaa tɩŋgɩɣ pɩ-yɔɔ.

Yoŋkaʋkaɣʋ nɩmaŋ tɩŋgɩɣ tɩŋgʋʋ m̀bʋ yɔ, ḿbʋ́ yɔ, ɛlɛ nɔɔyʋ ɛdaamaɣzɩ se kpeekpe’lɛ: - (a) páɖʋ ɛsɔzɛyaa, awiya nɛ kaɖɩsɩ nɛ pamɩzʋʋ yoŋkaʋkaɣʋ tɔm nɛ pɔcɔŋna ɖɔɖɔ nɛ panaɣ se ɛyaa nɩɣ tɔm lɛ pɔɖɔŋ tɩ-yɔɔ; pálɩzɩ tiyiyaa nabɛyɛ, pɔ́cɔʋ CEDEAO Ƞgbɛyɛ taa ajɛya taa nɛ pátɩ́ panaɣ yoŋ nɛ laŋhɛzɩyɛ pɔ-tɔm naʋ mbʋ ajɛya ana a-taa yɔ pɩ-tɔm nɛ pa-maɣmaɣ pála lɩmaɣza nɩmaŋ weyi pátɩŋgɩ nɛ pɔ́tɔ ñaɖɩŋ nɩmaŋ yɔ, ɩ-yɔɔ (ɛyaa mba yoŋnɩmaʋɖɩɣʋ tɔm taɣna-wɛ yɔ, pekpeɣli pála kpɛlɛkʋʋ nɛ ñɩnʋʋ kediizaɣ). - (b) ɖamanɩnaʋcɔɔlʋʋ - (c) tɔmñɔɔzʋʋyɔɔkpaʋnɛtibu - (d) ɖamapɛ́lʋʋ -patʋlɩ nɩmaŋ nɩɩyɩ nɛ koyindinaa pɩzɩɣ pɔyɔɔdʋʋna ɖama - (e) palɩzɩ sɔɔjanaa pasɩŋgɩ kaɖɛlona taa kɩɛkʋ sɩŋgʋʋ - (f) páwɩlɩ koyindɩnaa se papɩzɩɣ pataɣ ɖama liu

Ɖɩɩyɔɔdʋʋ yem: mbʋ papɩzɩɣ pála nɛ ɛyaa na nɛ petisi yɔ, mbʋ yɔ: - (a) Ɛyaa ɩnɩɩna ɖama politiki nɩmaŋ nɛ kɩ-paɣtʋ pɔ-yɔɔ lɛ pɩsa nɛ pɔyɔɔdɩ ɖɔɖɔ laŋhɛzɩyɛ nɛ ɖiɣɖiɣcaɣʋ tɔm nɛ pamʋna ɖama - (b) afrikiwɩsɩɖɩɖʋyɛ ajɛya taa lɛ, pánɩɩna ɖama nabʋyʋ yɔɔ nɛ yee pɩ́cáɣ putuli ɖeli lɛ, pɩ̀cɛ kɩjɛkʋ nɛ pɩlɩzɩ pɩwɩlɩ: Ajɛya taa mʋndʋsʋyaa nɛ aŋgba mɛwɛmandɩyɔɔwaa taa ɛyaa pɛ́kpɛndʋʋ nɛ pátɩŋ ndʋ panaɣ nɛ ndʋ panɩɣ yɔ nɛ pátazɩɣ se panɩɩ pʋ-tɔbʋʋ camɩyɛ (ECOWARN, Tʋmɩyɛlona); - (c) Támaɣtɔ̀ɔ̀yaa lakɩ tɔmñɔɔzʋʋyɔɔkpaʋnɛtibu tʋma wena yɔ, CEDEAO Ñʋʋdʋ tʋma - (d) karɩsɩ sɔɔlɩmdɩnaa kadasɩɣ kadasʋʋ mbʋ yɔ: pediyamwaa cɩmcɩmdɩnaa kpaɣ nɛ petiki se tɔm ɛñɔɔzɩ - (e) Pǎtɩŋgɩna CEDEAO yoŋkaʋɖɩɣʋ paɣtʋ (PCC) yɔɔ nɛ páɖʋ tʋmɩyɛlabʋpaɣtʋ; - (f) ajɛya taa ɛyʋwaɖɛ tʋma, nɔɔnumtaʋkizuu tʋma, takayɩsɩɖʋzʋʋyɔɔcɔnaʋ tʋma nɛ politiki aŋgba, paa mba pɔ-hɔɔlʋʋ taa lɛ, pɛ́wɛɛna kigbeɣliŋ nɛ pɩsaŋ pɔsɔzʋʋ-ɩ tʋmɩyɛ labʋ ɖoŋ.

CEDEAO ɖɔna tʋmɩyɛ naɖɩyɛ lɩzʋʋ se payaa-ɖɩ se Tɔmñɔɔzʋʋyɔɔkpaʋnɛtibu Sɩnaʋ Hɔɔlʋʋ (MSD) se ɖɩɖʋ nesi Kɩjɛkʋjɛbʋ diplomasii taa tʋmabilinzi ɛzɩ Tamaɣtɔɔyaa Lɔŋsɔzʋʋ piliŋga nɛ CEDEAO Ñʋʋdʋ Lonedaacaɣyaa yaa Tiyiyaa cɩmcɩmdɩnaa. Mbʋ yekina nɛ ɛyaa tisi se yoŋkɩjɛkʋjɛbʋ (PɩcaɣtuluukɩjɛkʋjɛbʋyaaPɩdaatuliwiɖiiɩjɛkʋjɛbʋ) kɛ pʋyʋ kɩbanʋ nɛ pɩ-kɛzaɣ wɛna ɛsɩnda.