Hola wondu lɛɣtʊ tʊmɩyɛ

Pɩlɩɩna Wikipediya

Hola wondu lɛɣtʊ tʊmɩyɛ, pɩkɛ lɛɣtʊ tʊmɩyɛ ndɩ ɖɩcɔŋna ɛyʊ ñʊʊ taa hola wondu yɔɔ, ɛzɩma awɛɛ nɛ alakɩ tʊmɩyɛ ɛzɩma yɔ, halɩ nɛ ɖooo ajɔɔla taa pɩkɔɔ pɩtalɩ ñʊʊ taa nɛ tomnaɣ kpeekpe.

Tɔmpiye hola lɛɣtʊ tʊmɩyɛ sʊ Ɛŋglɩsɩ kʊnʊŋ taa kpaɣ pɩnzɩ 1960 tɛmtʊ alɩwaatʊ nɛ pɩwɩlɩɣ se pɩkɛ piliŋa ŋga kɔcɔŋna fezuu kpɛlɛkʊʊ yɔɔ yɔ nɛ pɩcɛlɩna ñʊʊ taa maɣmaɣ ɛzɩ ɛsɩnda Nobel liidiye hɛyʊʊ tɩnaa David Hubel nɛ Torsten Wiesel.

Paa tɔmpiye ɖɩwɛɛ ɖooo kpaɣɖʊ 20 alɩwaatʊ kɔyɔ, pɛkpɛlɛkʊʊ ñʊʊ lɩna kpaagba nɛ lʊlʊʊ kɩfam tomnaɣ pilinzi ɖɔkɔtɔ tʊma cɔlɔ kɛnɛ, pa-taa kɔyɔ André Vésale. Kɛlɛ pʊcɔ mbʊ lɛ, ɖɔkɔtɔ naa sakɩyɛ kaalaba tʊmɩyɛ pɩlɩna ñʊʊ taa hola wondu yɔɔ nɛ maɣzɩm pɛ-tɛ ɖama tamsɩnaʊ.

Yee pɛkpɛndɩna hɩɖɛ cɛjɛ kɛ Hippocrate fɛbɩtʊ taa kɔyɔ ɛnɛ ɛnʊ yɔ nana fɩtɩyɩm kɛɛyʊ lɩmaɣza taa, tɔm kɛdʊʊ taa lɛ mbʊ payaɣ se hola wondu kpɛlɛkʊʊ tɔm nɛ maɣzɩm kpɛlɛkʊʊ tɔm yɔ pazɩna Egipiti kɩbɩnʊʊ ɖɔkɔtɔ naa tʊma taa nɛ pɩtɩŋna Roma (Galien) ɖɔkɔtɔ matʊ tɔm yɔɔ nɛ arabɩ nɛ malɩŋ ɛyaa (Averroès), nɛ pɩkɔɔ pɩtalɩ Descartes tʊma.

Ɛyaa pa nɛ yɔ papɩsɩ wɛɛ ana lɛɣtʊ yaa lɛɣtʊ ɛsɩnda ɖɛnaʊ wɛɛ kɛlɛ paɖʊ kondoloko nakʊyʊ kɛ maɣzɩm kpɛlɛkʊʊ nɛ tomnasi pilinzi kpɛlɛkʊʊ nɛ ajɔɔla tʊmɩyɛ pɛ-hɛkʊ taa, pɩ nɛ pɩ-tɛ kazʊwa yaa pɩ-kɩzɛsɩ pɛ-ɛsɩnda pɩlɩna ɛyʊ yɔɔ maɣzɩm kpɛlɛkʊʊ tɔm mʊntʊsʊʊ wɛɛ taa.